Lectio divina úryvku z Knihy Genezis pod názvom MÚDROSŤ – Nech sa faraón poobzerá po umnom a múdrom mužovi (Gn 45, 1-13) z cyklu K svojej viere pripojili čnosť.

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 4. decembra 2019.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:

Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (41.6MB, 160kbps)

Modlitba

Svätý Otče, skrze Ježiša Krista, tvojho Syna, Slovo života, ktoré sa pre nás stalo telom, zošli na nás svojho Ducha Svätého; nech otvorí naše uši, aby sme pozorne počúvali slovám Písma a nech osvieti naše mysle, aby sme ich chápali do hĺbky. Učiň vnímavými naše srdcia, aby sme s radosťou prijali tvoju vôľu a pomáhaj nám vydávať o nej svedectvo v živote. Amen.

Uvedenie do stretnutia

Uvažujeme a modlíme sa na základe textov Svätého písma, ktoré nám hovoria o čnostiach, teda o duchovných schopnostiach človeka rozmýšľať, rozhodovať sa a konať správnym mravným spôsobom. Venovali sme sa už trom čnostiam, ku ktorým je nevyhnutné aj osobitné Božie pôsobenie. Preto ich nazývame aj božskými čnosťami a to sú viera, nádej a láska.

Teraz obrátime pozornosť k čnostiam, ku ktorým je človek priťahovaný svojím rozumovým uvažovaním a ktoré spoznáva ako prejav prirodzených daností stvoreného sveta.

Už starovekí grécki filozofi rozlišovali štyri základné prirodzené čnosti, čiže múdrosť, spravodlivosť, mravnú silu a miernosť. Sväté písmo Starého zákona v Knihe múdrosti hovorí o týchto základných čnostiach nasledovne: „A keď niekto miluje spravodlivosť, ona spôsobuje čnosti, lebo učí miernosti a opatrnosti, spravodlivosti a mravnej sile“ (Múd 8,7).

Starozákonná Kniha múdrosti hovorí o opatrnosti, čiže o rozvážnosti a oba tieto pojmy, či opatrnosť alebo rozvážnosť, môžu byť chápané ako synonymá pojmu múdrosť.

Kresťanská tradícia prijala rozlíšenie štyroch základných čností múdrosti, spravodlivosti, mravnej sily a miernosti a začala označovať tieto štyri základné čnosti ako kardinálne. V pomenovaní kardinálne čnosti je skryté latinské slovo „cardo“, ktoré znamená po slovensky: pánt, os, čap, hlavný bod, jadro veci, Štyri základné čnosti sú teda označované ako kardinálne, lebo na týchto štyroch čnostiach sú potom akoby „zavesené“, alebo upevnené všetky ostatné čnosti.

Dnes chceme rozmýšľať a modliť sa na základe textu Svätého písma, ktorý hovorí o základnej, čiže kardinálnej čnosti múdrosti.

Zvolili sme si úryvok zo starozákonnej knihy Genezis, ktorý hovorí o stretnutí Jakubových synov v Egypte.

Abrahám mal syna Izáka, Izák mal synov Ezaua a Jakuba. Jakub mal dvanástich synov a z týchto svojich dvanástich synov osobitne miloval Jozefa. Ostatní bratia žiarlili na Jozefa a ich vášnivá žiarlivosť viedla k rozhodnutiu, že sa zbavia svojho brata Jozefa, že ho zabijú. Na naliehanie jedného z bratov, Júdu, sa kolektívne rozhodnutie zbaviť sa brata Jozefa zmenilo na miernejšie riešenie, predali ho do otroctva a svojmu otcovi Jakubovi povedali, že Jozefa roztrhala divá zver.

Jozef sa ako otrok dostal do Egypta a pre svoju múdrosť nadobudol popredné postavenie medzi otrokmi svojho pána Putifára. Stalo sa však, že Putifárova manželka nespravodlivo obvinila Jozefa a Jozef bol v Egypte uvrhnutý do žalára. Zo žalára bol vyslobodený zasa na základe jeho múdrosti, ktorú samotný Jozef vždy chápal ako Boží dar.

Na základe rozvážnosti a múdrosti Jozef upozornil egyptského faraóna na nebezpečenstvo, že po siedmich úrodných rokoch príde sedem neúrodných rokov. Egyptský faraón zveril Jozefovi správu celej krajiny a Jozef istým spôsobom ekonomicky zjednotil krajinu, lebo vytvoril určitý daňový systém. každý totiž musel v úrodných rokoch prispievať čiastkou zo svojej úrody do spoločného a tak sa krajina pripravila na neúrodné roky.

Neúrodné roky zasiahli nielen Egypt ale aj okolité krajiny a teda aj územie, na ktorom býval Jakub a jeho synovia s rodinami. A tak Jakubovi synovi prišli nakupovať obilie do Egypta, lebo sa dozvedeli, že tam majú dostatočné zásoby. Keď Jakubovi synovi prišli do Egypta, Jozef najprv preveril, či ich postoje voči otcovi a aj voči najmladšiemu synovi nie sú poznačené žiarlivosťou.

A tu sa už dostávame k nášmu dnešnému úryvku, ktorý nám pripomenie stretnutie Jozefa s bratmi v Egypte, ale ktorý nám odhalí aj múdre hodnotenie všetkej nespravodlivosti, ktorú spáchali bratia voči Jozefovi.

Započúvajme sa teraz do úryvku zo 45. kapitoly knihy Genezis:

Lectio

Gn 45, 1-13

¹ Tu sa už Jozef nemohol ovládať pred všetkými, čo ho obkľučovali, a zvolal: "Nech všetci vyjdú odtiaľto von!" A tak nebol nik pri ňom, keď sa Jozef dal poznať svojim bratom.
² Tu sa dal do hlasitého plaču až tak, že ho počuli Egypťania a zvedel o tom aj dom faraónov.
³ Potom Jozef povedal svojim bratom: "Ja som Jozef! Žije ešte môj otec?" Jeho bratia sa tak naľakali, že nemohli odpovedať bratovi.
⁴ Jozef sa svojim bratom privrával: "No poďte ku mne!" Keď pristúpili bližšie, povedal: "Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. ⁵ A teraz sa netrápte a nesužujte, že ste ma sem predali, lebo Boh ma sem poslal pred vami, aby ste ostali nažive. ⁶ Lebo už dva roky je v krajine hlad a bude ešte päť rokov, čo nebude ani oračky, ani žatvy. ⁷ Preto ma Boh poslal pred vami, aby váš rod zachoval na zemi a aby ho mimoriadnym zásahom zachoval pri živote. ⁸ A takto nie vy ste ma sem poslali, lež Boh. On ma urobil faraónovým poradcom, pánom nad celým jeho domom a vladárom nad celou egyptskou krajinou. ⁹ Poponáhľajte sa a choďte k môjmu otcovi a povedzte mu: "Toto odkazuje tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil vládcom nad celým Egyptom, príď ku mne a neodkladaj! ¹⁰ Budeš bývať v kraji Gesen a budeš mi nablízku ty i tvoje deti a tvoje detné deti spolu s tvojimi ovcami a dobytkom a s celým tvojím majetkom. ¹¹ Ja sa tu budem starať o teba lebo ešte päť rokov potrvá hlad -, aby si neschudobnel ty i tvoj dom a všetko, čo je tvoje. ¹² Na vlastné oči vidíte, aj môj brat Benjamín vidí na svoje oči, že sú to moje ústa, čo s vami rozprávajú. ¹³ Zvestujte teda môjmu otcovi moju veľkú hodnosť, ktorú mám v Egypte, a všetko, čo ste videli! Nuž poponáhľajte sa a priveďte môjho otca sem!"

Kontext úryvku

1

Predtým než by už nezdržoval city vo svojom vnútri a teda prv než by sa dal spoznať svojim bratom, Jozef rozkázal, aby všetci egyptskí služobníci opustili miestnosť, v ktorej sa nachádzali. Dôvody tohto rozhodnutia môžeme vidieť v tom, že Jozef nechcel odhaliť pred cudzími bolestnú rodinnú skúsenosť, ako sa totiž jeho bratia k nemu zachovali, alebo tie dôvody môžeme vidieť aj v tom, že Jozef nechcel hneď odhaliť pred egyptskými služobníkmi, že je rozhodnutý pozvať svoju rodinu, aby v čase nedostatku žila na území Egypta.

Jozef túžil, aby mohol vypovedať, čo cítil vo vnútri. Túžil svojim bratom povedať o tom, ako ho Boh ochraňoval. Objal najmladšieho brata Benjamína a plakal, potom objímal všetkých ostatných bratov. V našom úryvku nie je ani raz výslovne spomenuté “odpustenie” alebo “zmierenie”, ale všetci si uvedomujeme, že je to podstatné.

Jozefova múdrosť sa prejavila aj v tom, že obratným spôsobom preveril, či sa zmenilo zmýšľanie jeho bratov a urobil to prostredníctvom previerky vzťahu bratov k najmladšiemu bratovi a otcovmu miláčikovi Benjamínovi. A keď videl, že bratia nechcú pripustiť žiadne ohrozenie voči Benjamínovi, tak ako to predtým urobili voči nemu a že samotný Júda sa ponúkol do otroctva namiesto najmladšieho Benjamína, uvedomil si, že bratia sa zmenili.

A preto sa im on dáva poznať, aby im mohol povedať, že im odpúšťa.

2-3

Aj napriek tomu, že egyptskí služobníci opustili miestnosť, počuli vonku prejavy silných Jozefových citov a hlasitého plaču a prirodzene sa informácia o tom, dostala aj k iným na faraónovom dvore. Jozef už konečne dostal sa ku chvíli, kedy nechcel skrývať svoju totožnosť, aby sa to mohli dozvedieť aj jeho bratia ale aj ostatní Egypťania. Je pochopiteľné, že posvätný autor charakterizuje reakciu Jozefových bratov ako veľký údiv a strach a neschopnosť vyjadriť sa, keď si uvedomili, že majú pred sebou toho, ktorému v minulosti tak veľmi ublížili.

4-7

Jozef však ukazuje svoju veľkodušnosť, nevracia sa širšie k utrpeniu, ktoré prežil kvôli svojim bratom, ale práve jeho zrelé uvažovanie vedie ho k múdremu hodnoteniu, že je schopný vysvetliť celú svoju životnú cestu ako Boží zámer, ktorý smeruje k záchrane Jakuba a celej jeho rodiny. Jozef vysvetľuje svoje utrpenie a poukazuje na to, že Boh premenil Jozefove ťažkosti na možnosť pomôcť svojej rodine v čase nedostatku. Akákoľvek horkosť, nenávisť alebo pomsta neprichádzajú do úvahy.

8

Jozef je presvedčený, že sa stal správcom faraónovho domu a celého Egypta z Božej vôle práve kvôli záchrane otca Jakuba a jeho synov a celej rodiny. V Jozefových slovách je zreteľný poukaz na Božiu prozreteľnosť.

9-10

Jozef sa však nezastavil len pri odpustení svojim bratom. Veľkodušnosť a láska ho vedú k tomu, aby pozval svojho otca a rodiny svojich bratov, aby prišli bývať do Egypta do krajiny Gesen. Veľmi pravdepodobne ide o územie sa nachádzalo vo východnej časti delty rieky Níl, kde obvykle zostávali bývať aj iní migranti z Kanaánu. V neskorších obdobiach sa migranti z Kanaánu usadzovali skôr v západnej časti nílskej delty v okolí mesta Alexandria.

11-13

Jozef uvádza ako dôvod, že neúrodné obdobie bude trvať ešte päť rokov a týmto chce motivovať otca Jakuba a celú rodinu, aby prišli do Egypta. Zároveň odporúča bratom, aby otcovi Jakubovi popísali aj Jozefovo vysoké postavenie v Egypte a aby sa otec Jakub nechal presvedčiť svedectvom milovaného najmladšieho syna Benjamína.

Meditatio

Jozefov príbeh stelesňuje zreteľne paradox, ktorý je typický pre Sväté písmo. Na jednej strane je možné vidieť ľudskú prízemnosť a zneužívanie moci silných voči slabým. V tomto prípade desiati bratia, Jakubovi synovia, bolí násilní voči jednému Jozefovi, ktorého vydali napospas. Na druhej strane je však Jozefova bezpodmienečná veľkodušnosť, ktorý bol odvrhnutý a zneuctený, ale ktorý sa stane záchrancom svojich utláčateľov a na ktorého postavení sa aktualizuje opakované vyjadrenie Svätého písma: Boh ponižuje pyšných a povyšuje pokorných. O ponížení pyšných a povýšení pokorných hovorí aj Samuelova matka Anna, keď ďakuje Pánu Bohu za narodenie syna (porov. 1Sam 2,1-10) a rovnako sa vyjadruje vo svojom chválospeve Magnificat aj Panna Mária (porov. Lk 1,46-55).

Ľudská logika je zvrátená Božou logikou. Ten, ktorý si myslí, že vládne, nakoniec je prinútený pokoriť sa. Ten, ktorý bol objektom ponižovania, stáva sa záchrancom, ktorý pomáha iným. Pre nás nie je ťažké uvedomiť si, že vrcholným spôsobom sa to všetko uskutočňuje v Ježišovi Kristovi.

Na Jozefovi, ako nám ho predstavuje Sväté písmo v knihe Genezis, spoznávame schopnosť rozumieť nielen ľudskej logike, ale ukazuje aj vnímavosť prijať Božiu logiku, alebo inými slovami môžeme povedať, že Jozej je predstavený ako ten, ktorý je múdry podľa chápania Svätého písma.

Keď sa v 10. kapitole starozákonnej Knihy múdrosti píše o pôsobení múdrosti v živote patriarchov, uvádzajú sa tam vo veršoch 13-14 tieto slová: „Ona [múdrosť] predaného spravodlivca neopustila, ale ochraňovala ho pred hriechom. Zostúpila s ním do žalára, neopustila ho v okovách, kým mu nepriniesla žezlo kráľovské a moc nad jeho utláčateľmi. Usvedčila zo lží jeho ohováračov, a udelila mu večnú slávu.“

V týchto slovách je nakrátko opísané najdôležitejšie udalosti Jozefovho života, ako ho bratia predali do otroctva, ako ho manželka jeho vlastníka Putifára zvádzala na hriech, ako spôsobila jeho uvrhnutie do žalára, ako sa pre svoju múdrosť stal správcom v Egypte a ako aj jeho bratia uznali svoj hriech a ako sa zmierili.

Jozefov príbeh, ako celé dejiny spásy, sú vedené Božou múdrosťou. V Jozefovom príbehu nenachádzame zázraky, Jozef prežil situácie smutné i radostné, ktoré nemali v sebe nič zázračné. Ale tajomným spôsobom na pozadí v jeho príbehu pôsobí Božia múdrosť. Dejinné udalosti nie pripísané priamemu Božiemu zásahu, ale tajomnej prítomnosti a pôsobeniu Božej múdrosti, ktorá je suverénnou vládkyňou ľudských dejín.

Múdry človek podľa Svätého písma nebol nevyhnutne človek vzdelaný alebo znalý kultúry, múdry je človek vyrovnaný a uvážlivý, čnostný a praktický. Pojem „múdry“ podľa biblickej tradície nezodpovedá pojmu “intelektuálny”, ale predstavuje osobu, ktorá má danosti a schopnosti, ktoré sú nevyhnutné k dobrému a šťastnému životu. V knihe Genezis v opise Jozefa nachádzame obraz človeka skutočne múdreho.

Jozef je čestný a verný (Gen 39,8-9)¹, je veľkodušný (porov. Pris 14,29; 15,18)², má schopnosť odpúšťať (porov. Pris 24, 29)³, je pokorný (porov. Pris 15,33; 22,4)⁴, tolerantný ale nie príliš benevolentný a ani predpojatý. Je miernym človekom, ktorý utišuje konflikty (porov. Pris 15,18), o ňom platí, že láska sa povznáša nad všetky urážky (porov. Pris 10,12)⁵. Táto biblická múdrosť vyviera z postoja bázne pred Bohom (porov. Prís 1,7; 15,33)⁶. A Jozef neustále nesie vo svojom srdci túto bázeň pred Bohom (porov. Gen 42,18)⁷.

Jozefova múdrosť je sprítomnená aj v tom, že vie správne hovoriť na verejnosti, pred faraónom alebo aj pred svojimi bratmi. Sväté Písmo oceňuje schopnosť správne hovoriť pred inými. Starozákonná Kniha prísloví to vyjadruje: “(Sťa) na strieborných misách zlaté jablká (sú) slov(á), povedané v pravý čas.” (Prís 25,11). “Bozkáva (na) pery, kto dáva správnu odpoveď.” (Prís 24,26). Faraónovi, ktorý žiada vysvetlenie svojich snov, Jozef poskytol správnu odpoveď, vie hovoriť vhodným spôsobom a dáva múdre rady (Gen 41,14-39).

Jozef nie je nejakým ideálnym obrazom, on je reálny človek. To znamená, že má aj svoje slabšie stránky. V našom úryvku sme počuli, ako nezvládol svoje city a plakal pred svojimi bratmi. V mladosti bol dosť naivný, keď hovoril otvorene o svojich snoch bratom, ktorí už i tak hľadeli na neho so závisťou. Predtým než sa dal spoznať svojim bratom vystavil bratov a aj otca tvrdej skúške, ale chcel ich priviesť k tomu, aby sa vnútorne zmenili.

Jozef však vždy vystupuje ako nábožný človek, žije v bázni pred Bohom. Sväté písmo to vyjadruje formuláciou, že Jozef má v srdci Božieho ducha (porov. Gen 41,38). S pomocou viery a bázne pred Bohom vie správne porozumieť vlastný život i životné príbehy iných (porov. Gen 45,7-9; 50,20). Posvätný autor píše o Jozefovi ako o človeku, ktorý na pozadí celých dejín vidí tajomnú Božiu prítomnosť. Postupné uvedomovanie si vlastného poslania sa prekrýva s postupným hlbším chápaním Božieho pôsobenia vo vlastnom živote.

Oratio

V túžbe po pravej múdrosti všimnime si starobylý text z 5. storočia biskupa Diadocha:

„Svetlo pravého poznania je vedieť bez omylu rozlíšiť dobré od zlého. Keď sa ono uplatní, vtedy cesta spravodlivosti, ktorá vedie myseľ k Bohu – slnku spravodlivosti, vovádza túto myseľ ďalej do nekonečného svetla poznania, že už potom spoľahlivo hľadá lásku.

Tí, čo bojujú, musia si ducha stále chrániť pred návalom vášní, aby rozum rozlišoval prichádzajúce myšlienky a dobré, ktoré posiela Boh, ukladal do zásobárne pamäti, zlé zasa a diabolské vyhadzoval zo skladiska prírody. Lebo keď je more pokojné, rybári dovidia až na dno, takže im neunikne takmer ani jedna ryba. Ale keď ním zmietajú vetry, divá búrka zakryje to, čo v nerušenom tichu more štedro ukazovalo. A vtedy je všetko rybárske umenie márne.

Ale iba Duch Svätý môže očistiť myseľ. Lebo ak nevojde on, silný, a nepremôže zlodeja, nik mu nebude môcť vziať korisť (porov. Lk 11,22). Je teda potrebné, aby sme si pri všetkom pokojom duše chránili Ducha Svätého, inými slovami, aby sme vždy mali pri sebe zažatú lampu poznania. Lebo keď ona stále žiari vo svätyni duše, nielenže sa odhalia tie prudké a temné útoky zlých duchov, ale aj veľmi oslabnú, keď ich prekvapí toto sväté a slávne svetlo.

Preto Apoštol hovorí: „Ducha neuhášajte“ (1Sol 5,19), čiže nezarmucujte Ducha Svätého (porov. Ef 4,30) zlými skutkami a zvrátenými myšlienkami, aby vás neprestal chrániť týmto svojím jasom. Lebo vlastne ani nemožno uhasiť to večné a oživujúce, čo dáva Duch Svätý, ale skôr jeho zármutok, čiže keď sa odvráti, necháva myseľ bez svetla poznania, zatemnenú a obklopenú chmárami.

Úlohou mysle je dokonalá chuť, ktorou rozlišujeme veci. Tak ako chuťou, ktorá je telesným zmyslom, neklamne, ak sme zdraví, rozlišujeme dobré od zlého a po tom, čo je príjemné, túžime, tak aj naša myseľ, ak začne v plnom zdraví a nezaťažená prílišnými starosťami svoju činnosť, môže v plnej miere cítiť božskú útechu a nezabudnuteľne nosiť v pamäti chuť činorodej lásky na rozoznávanie, čo je lepšie, ako hovorí Apoštol: „A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie.“ (Flp 1,9-10). (Z kapitol biskupa Diadocha Foticenského, O duchovnej dokonalosti, Cap. 6. 26. 27. 30: PG 65, 1169. 1175-1176)

Pridajme modlitbu nasledovným spôsobom:

Bože našich otcov, milosrdný Pane, Duch Pravdy, ja Tvoje krehké stvorenie, skláňam sa pred Tebou, som si vedomý, že nevyhnutne potrebujem dar Tvojej božskej múdrosti, ktorý som stratil mojimi previneniami. Dôverujem Tvojmu prísľubu, že dáš múdrosť tým, ktorí budú o ňu prosiť. Bez váhania aj ja s horlivosťou a v pokore vyslovujem prosbu o Tvoju múdrosť.

Zošli nám, Pane, múdrosť, ktorá býva u Teba a zahŕňa všetky duchovné dary. Nech nás posilňuje v našej slabosti, nech osvieti naše mysle, nech rozpáli naše srdcia, nech nás naučí hovoriť a konať tak, aby sme s Tebou pracovali a aj znášali životné utrpenia. Nasmeruj naše kroky a naplň naše srdcia čnosťami Ježišovho Srdca a darmi Ducha Svätého.

Milosrdný Otče, Bože všetkej potechy, kvôli materskej láske Panny Márie, kvôli predrahej Krvi Tvojho milovaného Syna, pre Tvoju nesmiernu túžbu darovať Tvoju milosť všetkým ľuďom, prosíme nekonečný poklad Tvojej múdrosti. Vypočuj láskavo túto moju modlitbu. Amen. (podľa sv. Ľudovíta Mária de Grignion)

Contemplatio

Bože, „Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom a v samote mi múdrosť zjavuješ.“

(Ž 51,8)

Daruj mi, Pane, svojho Svätého Ducha pravej múdrosti.

__________

¹ Gn 39, 7-9: Po týchto udalostiach žena jeho pána nechala na Jozefovi oči a povedala mu: "Ľahni si so mnou!" On však odoprel a povedal žene svojho pána: "Pozri, môj pán sa o nič vo svojom dome nebojí predo mnou a zveril na mňa celý svoj majetok. Už ani sám nemá väčšej moci v tomto dome ako ja a nevyhradil si nič predo mnou okrem teba, lebo ty si jeho žena. Ako by som sa mohol dopustiť takej veľkej krivdy a proti Bohu sa prehrešiť."

² Pris 14,29; 15,18: „Trpezlivý (má) veľa rozumu, prchký však vyvádza (priam) bláznovstvo.” “Vznetlivý človek nieti roztržku, trpezlivý však škriepku chlácholí.”

³ Pris 24, 29: „Nehovor: "Ako on urobil mne, tak aj ja jemu urobím. Odplatím každému podľa jeho činov."

⁴ Pris 15,33; 22,4: „Výchovou k múdrosti je bázeň pred Pánom, pred slávou je však pokora.” “Odmena poníženej bázne pred Pánom je bohatstvo a česť a život (pospolu).”

⁵ Pris 10,12: „Nenávisť vyvoláva rozbroje, láska však ututláva všetky priestupky.“

⁶ Prís 1,7; 15,33: „Základom poznania je bázeň pred Pánom, (len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom.” “Výchovou k múdrosti je bázeň pred Pánom, pred slávou je však pokora.”

⁷ Gen 42,18: Na tretí deň im Jozef povedal: "Ak chcete žiť, musíte to urobiť! Ja som taký, ktorý sa bojí Boha.