Lectio divina úryvku z Knihy Žalmov pod názvom Seď po mojej pravici (Ž 110) z cyklu Podoby modlitieb vo Svätom písme.

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 6. marca 2019.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:

Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (56.4MB)

Modlitba

Pane, ďakujeme Ti, že sa dnes môžeme stretnúť, aby sme hlbšie vnímali Tvoju prítomnosť a aby sme počúvali Tvoje slovo, v ktorom nám zjavuješ Tvoju lásku a dávaš nám spoznať Tvoju vôľu. Nech utíchne v našom vnútri každý iný hlas, ktorý nie je Tvojím.
Pošli Tvojho Ducha Svätého, aby otvoril našu myseľ a uzdravil naše srdcia, aby sa nestalo, že Tvoje slová čítame, ale ich neprijímame, že nad nimi rozmýšľame, ale ich nemilujeme, že sa Tvojimi slovami modlíme, ale ich nezachovávame, že Tvoje slová poznáme, ale ich neuskutočňujeme.
Nech naše stretnutie s Tvojím slovom prinesie obnovu vzťahu a spoločenstva s Tebou a s Tvojím Synom a s Duchom Svätým, s Bohom, ktorý nech je oslavovaný na veky vekov.

Uvedenie do stretnutia

Dnes sa chceme učiť modliť sa s pomocou žalmu 110.

Samotný žalm je pomerne krátky, vo svojom pôvodnom jazyku, v hebrejčine, pozostáva iba zo 63 slov, v našom súčasnom slovenskom preklade ho tvorí 99 slov. Aj napriek svojej krátkosti je žalmom najviac študovaným, najčastejšie zhudobneným a mimoriadne obľúbeným. Označuje sa ako kráľovský žalm, hovorí o osobe, ktorá z Božieho poverenia má konať službu panovníka a aj službu kňaza, v konečnom dôsledku je to žalmová modlitba o židovskom mesiášovi, v ktorom sa sprítomňuje dokonalý panovník a dokonalý dedič Melchizedechovho kňazstva.

Cirkev od najstarších čias s veľkou úctou hľadela na tento žalm ako na jeden z najvýznamnejších textov o Mesiášovi. Cirkevní otcovia poukazovali na súvis tohto žalmu s Ježišom Kristom a hovorili o tom, že kráľ, o ktorom spieva žalmista, je v konečnom dôsledku Kristus, Mesiáš, ktorý obnovuje Božie kráľovstvo, ktorý víťazí nad mocnosťami sveta.

Lectio

Žalm 110

¹ Dávidov žalm.
Pán povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici,
kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.“
² Moc tvojho žezla rozšíri Pán zo Siona: panuj uprostred svojich nepriateľov.
³ Odo dňa tvojho narodenia patrí ti vláda v posvätnej nádhere. Splodil som ťa ako rosu pred východom zornice.
⁴ Pán prisahal a nebude ľutovať: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“
⁵ Pán je po tvojej pravici, v deň svojho hnevu kráľov porazí.
⁶ Súdiť bude národy: nakopia sa mŕtvoly; po šírej zemi hlavy rozdrví.
⁷ Cestou sa napije z potoka a potom hlavu zdvihne.

Kontext úryvku

Táto modlitba vznikla pravdepodobne v súvise s uvedením do úradu, s intronizáciou nového kráľa z Dávidovho rodu. Jej vnútorný zmysel však presahuje rámec udalosti intronizácie, ktorá sa vždy uskutočnila v určitom dejinnom bode, vnútorný zmysel tejto žalmovej modlitby je širší, lebo je použiteľný na oslavu víťazného Mesiáša, ktorý je oslávený po Božej pravici.

Poetické obrazné posolstvo žalmu je možné rozdeliť na dve časti. Prvú časť tvoria verše 1-3, určené novému panovníkovi v deň jeho intronizácie. Druhú časť tvoria verše 4-7 a obsahujú posolstvo o kňazskom rozmere služby kráľa.

Žalm sa začína slávnostným vyhlásením: „Pán povedal môjmu Pánovi: “Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.” (v. 1)

Autor žalmu vychádza z presvedčenia, že uvedenie do úradu nového kráľa je síce pozemskou udalosťou, ale nového panovníka slávnostne intronizuje samotný Pán Boh a pozýva ho, aby sa posadil po jeho pravici. Božie pozvanie pre panovníka, aby sa posadil po Božej pravici je prejavom tej najväčšej cti a predstavuje najvyššie privilégium. Kráľ dostáva podiel na Božej vláde a on má vládnuť ako prostredník Božej vlády pre svoj ľud.

Kráľovská vláda, ktorá vychádza z Božej moci, sa konkrétne prejavuje aj víťazstvom nad nepriateľmi. Nepriatelia sa pôsobením Božej moci musia skloniť ku kráľovým nohám. Veriaci panovník chápe víťazstvo nad nepriateľmi ako Božie víťazstvo, ale kráľ dostáva na ňom podiel a jeho úspech sa stáva svedectvom a znakom Božej moci.

Medzi kráľom, ktorého oslavuje náš žalm a samotným Pánom Bohom jestvuje teda nerozlučiteľný vzťah. Oni obaja vládnu spoločne v takej miere, že žalmista sa môže vyjadriť, že je to samotný Pán Boh, ktorý pozdvihuje žezlo vládcu a dáva mu poslanie, aby ovládol svojich nepriateľov, ako je to vyjadrené v 2. verši: „Moc tvojho žezla rozšíri Pán zo Siona: panuj uprostred svojich nepriateľov.”

Výkon moci je poverenie, ktoré dostáva kráľ priamo od Pána Boha, je to zodpovednosť, ktorú musí uskutočňovať v závislosti a v poslušnosti, aby sa tak pre celý ľud stal znamením mocnej a starostlivej Božej prítomnosti. Ovládnutie nepriateľov, sláva a víťazstvo sú darmi, ktoré kráľ prijal od Pána Boha a ktoré robia z kráľa prostredníka Božieho víťazstva nad zlom. On má vládnuť nad nepriateľmi a premieňať ich, víťaziť nad nimi svojou láskou, lebo taký je Boží zámer.

V nasledujúcom verši je vyjadrený obdiv voči kráľovej veľkosti.
„Odo dňa tvojho narodenia patrí ti vláda v posvätnej nádhere. Splodil som ťa ako rosu pred východom zornice.”

Toto vyjadrenie vložené do Božích úst vyjadruje skutočnosť Božieho pôvodu, v ktorom sa spája jedinečná nádhera s tajomstvom. Tajomstvo sa vzťahuje na nepreskúmateľný pôvod panovníka, ktorý sa dá obrazne vyjadriť tajomnou krásou zorničky a podivuhodnosťou rosy, ktorá žiari v prvých ranných lúčoch na poliach a robí ich úrodnými. Postava kráľa je predstavená ako nerozlučiteľne spojená s nebeskou skutočnosťou. Panovník, ktorý skutočne prichádza od Pána Boha, je v podstate Boží Pomazaný, Mesiáš, ktorý prináša ľudu Boží život a je prostredníkom svätosti a spásy.

Tu si uvedomujeme, že slová žalmu sa nemohli naplniť v niektorom kráľovi z Dávidovho rodu, ale len v Ježišovi Kristovi, ktorý pochádzal z Dávidovho rodu, ale ktorý zároveň skutočne pochádza priamo aj z Boha a je tým jedinečným a nenahraditeľným Svetlom, ktoré prináša Boží život na svet.

Týmto príťažlivým a zároveň tajomným obrazom sa uzatvára prvá čas žalmu. V druhej časti žalmu (v. 4-7) sa otvára nový rozmer. Je to rozmer kňazský, ktorý zostáva spojený rozmerom kráľovským.

Vo verši 4 nachádzame slová: „Pán prisahal a nebude ľutovať: 'Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.'"

Melchizedech bol kráľom v meste Salem a zároveň bol kňazom, ktorý udelil požehnanie Abrahámovi a v jeho mene urobil obetu chleba a vína, keď sa Abrahám vrátil po víťazstve a oslobodení svojho synovca Lóta z rúk nepriateľov, ktorí ho predtým uniesli (porov. Gen 14).

V osobe Melchizedecha sa spája kráľovská moc a kňazská moc. A teraz Pán prostredníctvom žalmistu vyhlasuje, že kráľ, ktorého oslavuje žalm bude zároveň aj panovníkom a aj kňazom naveky, že bude navždy prostredníkom Božej prítomnosti uprostred svojho ľudu a to sprostredkovanie bude uskutočňovať cez požehnanie, ktoré bude prichádzať od Pána Boha a za ktoré bude zasa Boží ľud ďakovať pri bohoslužbách.

Kráľ Salema a zároveň kňaz Melchizedech, ako je to spomenuté výslovne v Liste Hebrejom, je vo Svätom Písme predstavený bez poukazu na otca, matku, či iných príbuzných (porov. Hebr 7,3a), čiže Melchizedech nebol kňazom podľa rodových pravidiel levitického kňazstva. Izraelský národ vedel, že kňazskou službou sú z generácie na generáciu poverení potomkovia rodu Leviho. Melchizedech nemohol byť z rodu Leviho. Zo skutočnosti, že o Melchidezechovi Sväté Písmo nehovorí, kto bol jeho otcom a matkou a kto bol jeho rodinou, List Hebrejom vyrozumel, že „zostáva kňazom navždy“ (Hebr 7,3c) a tým sa Melchizedech stal predobrazom Pána Ježiša Krista, dokonalého najvyššieho veľkňaza, „ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života” (Hebr 7,16).

V Pánovi Ježišovi, ktorý vstal zmŕtvych a vystúpil do neba, kde sedí po pravici Otca, sa uskutočnilo proroctvo nášho žalmu a Melchizedechovo kňazstvo je zavŕšené, lebo sa stalo kňazstvom večným, skutočnosťou, ktorá už nikdy nepominie (porov. Hebr 7,24). Obeta chleba a vína, ktorú urobil najprv v Abrahámových časoch Melchizedech, nachádza svoje zavŕšenie v ustanovení eucharistie Pánom Ježišom, keď Pán Ježiš v chlebe a víne obetuje seba samého a po definitívnom víťazstve nad smrťou, dáva večný život všetkým veriacim. Pán Ježiš je tým v pravom slova zmysle večným kňazom “svätým, nevinným, nepoškvrneným” (porov. Hebr 7,26), on, ktorý, ako to vyjadruje List Hebrejom “môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral” (Hebr 7,25).

Po Božom vyjadrení a prísahe, ako u prináša verš 4 nášho žalmu, „ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho, zameranie žalmu sa mení a autor sa básnickým spôsobom obracia priamo na kráľa a vyhlasuje: „Pán je po tvojej pravici” (v. 5°). V verši 1 na začiatku žalmu žalmista hovoril o tom, ako si po Božej pravici na znak najväčšej cti a najvyššieho postavenia sadá kráľ, teraz je to samotný Pán, ktorý sa stavia po pravici panovníka, aby ho chránil štítom v boji a aby ho zachránil z každého nebezpečenstva. Panovník je ochránený, lebo samotný Pán Boh je jeho obrancom a spolu bojujú a víťazia na každým zlom.

Záverečné verše žalmu nám otvárajú pohľad na triumfujúceho panovníka, ktorý sa plne opiera o svojho Pána a dostáva od neho moc a slávu (porov. v. 2), vystupuje proti nepriateľom, drvivo víťazí nad odporcami a koná úlohu sudcu nad národmi. Tento obraz chce zreteľne vyjadriť dramatickosť boja a plnosť kráľovského víťazstva. Panovník, ktorý požíva Pánovu ochranu, prekonáva každú prekážku a postupuje s istotou smerom k víťazstvu.

Vo svete je veľa zla, je tu pretrvávajúci boj medzi dobrom a zlom a často sa zdá, že zlo je silnejšie. Ale to je iba zdanie, lebo silnejší je Pán, náš pravý kráľ a kňaz Ježiš Kristus. On totiž bojuje, naplnený Božou mocou a napriek všetkému, čo vzbudzuje našu pochybnosť o šťastnom konci ľudských dejín, Ježiš Kristu víťazí, víťazí dobro, víťazí Láska a nenávisť je porazená.

Nasleduje ďalší sugestívny obraz, ktorým sa žalm uzatvára a ktorý tiež má v sebe aj rozmere tajomstva. Sú to slová veršu 7:
“Cestou sa napije z potoka a potom hlavu zdvihne.”

Uprostred opisu boja sa objavuje obraz panovníka, ktorý vo chvíľach prímeria a odpočinku, uháša svoj smäd z vody potoka a voda ho občerstvuje a pomáha mu obnoviť sily, aby mohol pokračovať vo svojom víťaznom pochode so vztýčenou hlavou, čo je znakom konečného víťazstva.

Je zrejmé, že tieto tajomné slová viedli k úvahám cirkevných otcov a viedli aj k viacerým vysvetleniam. A tak napríklad svätý Augustín hovorí, že tým potokom je ľudská bytosť, celé ľudstvo a Kristus, ktorý sa napil z tohto potoka tým, že sa stal človekom a prijal ľudskú prirodzenosť, následne zdvihol svoju hlavu na znak toho, že sa stal hlavou mystického tela Cirkvi, že je našou hlavou a konečným víťazom (porov. Enarratio in Psalmum CIX, 20: PL 36, 1462).

Meditatio

Pri jednej príležitosti samotný Pán Ježiš pozval svojich poslucháčov k úvahe nad žalmom 110. Evanjelista svätý Marek píše o tom v 12. kapitole svojho evanjelia takto: „Keď Ježiš učil v chráme, povedal: "Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: "Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy." Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?" A veľký zástup ho počúval s radosťou.“ (Mk 12,35-37)

Pán Ježiš vychádzal zo všeobecne prijatej skutočnosti, že Mesiáš bol očakávaný ako potomok z Dávidovho rodu. Takto učili aj židovský zákonníci. Ale v žalme 110, ktorého autorom mal byť Dávid, samotný najslávnejší izraelský a júdsky kráľ označuje za „Pána“ svojho potomka a Mesiáša.

A preto sa Pán Ježiš pýtal svojich poslucháčov, prečo môže byť v žalme označovaný Mesiáš ako Dávidov syn a zároveň aj ako Dávidov Pán.

Pán Ježiš chcel tých, ktorí mali pokorné a otvorené srdce, priviesť k správnej odpovedi, aby si to sami uvedomili a aby to prijali. Lebo sa dalo jednoducho a správne odpovedať, že Mesiáš okrem toho, že pochádza z Dávidovho rodu a je možné ho označiť za Dávidovho syna, tým že je zároveň aj Božím Synom, ktorý sedí po pravici Boha, tak preto ho je možné označiť za Dávidovho Pána.

Z evanjelií vieme, že viacerí z tých, ktorí Pána Ježiša počúvali, ktorého mali pred sebou, o ktorom by sa boli mohli presvedčiť, že podľa tela pochádzal z Dávidovho rodu, o ktorom boli za určitých okolností ochotní uvažovať ako o možnom Mesiášovi, predsa neboli ochotní uvažovať o ňom ako o Božom Synovi.

Neustále znova a znova zaznieva táto otázka: Kto je ten Ježiš? My odpovedáme s ľahkosťou: Ježiš je Pán a Boží Syn. On sám nám povedal, že je svetlom, cestou, pravdou, životom, učiteľom a pastierom. A nielenže vieme odpovedať správne na otázku, kto je Ježiš, ale v našom živote ho chceme verne nasledovať a prijímame jeho spôsob života, učíme sa, aby sme vedeli rozhodovať sa a konať ako On. Predovšetkým v tomto pozostáva naša viera. Nielen v tom, že teoreticky poznáme niektoré informácie o ňom. Ale naša viera spočíva v tom, že ho nasledujeme, že sme prijali jeho hodnoty, že sa mu pripodobňujeme v dôležitých životných situáciách, že sa usilujeme uskutočňovať jeho príkaz lásky, že ho nasledujeme v jeho vnútornej slobode, v jeho odovzdaní sa bratom a sestrám, v jeho pozitívnom a optimistickom pohľade na ľudí a na život.

Oratio

Pane Ježišu,
ďakujeme Ti, že cez Teba môžeme pochopiť slová žalmu.

V Tvojom veľkonočnom víťazstve nad hriechom a smrťou spoznávame, že Ťa Pán, Tvoj Otec, pozval aj s oslávenou ľudskou prirodzenosťou „sadnúť si po jeho pravici“, týmto obrazom vyznávame našu vieru v Tvoje víťazstvo a v Tvoje oslávenie u Otca.

Ukazuješ nám, akým spôsobom vládne, ten ktorý je plne podporovaný Bohom Otcom. Boh podporuje iba vládnutie prostredníctvom služby a darovania seba samého.

Učíš náš, že Pánov panovník poslúcha svojho Pána. A Ty si poslúchal svojho Otca vo všetkom, splnil si jeho vôľu, hovoril si a konali iba to, čo Ti Otec prikázal a Tvoja vláda sa zakladá na láske do krajnosti, ktorá sa obetuje za priateľov. (porov. Jn 13,1 a 19,30)

Bože, Otec nášho Pána Ježiša Krista, Tvojho pomazaného, pomáhaj nám milosťou Tvojho Ducha Svätého, aby sme aj kráčali za Tvojím Synom, aby sme nasledovali Krista, nášho Kráľa a Mesiáša, aby sme boli pripravení vystúpiť s ním na Kalváriu, aby sme ho potom mohli nasledovať do slávy a byť v jeho prítomnosti vo večnosti, kde sedí po Božej pravici, on ktorý je víťazným kráľom a milosrdným kňazom, ktorý poskytuje odpustenie a spásu pre všetkých ľudí.

Bože, Otče, ďakujeme Ti, prostredníctvom Tvojho Syna v Duchu Svätom, že aj my, ktorí sme sa z Božej milosti stali “vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom“ (porov. 1Pt 2,9), môžeme s radosťou čerpať z prameňov spásy (porov. Iz 12,3) a ohlasovať celému svetu obdivuhodné skutky toho, ktorý nás “z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla” (1Pt 2,9).

Contemplatio

Obdivujeme Ťa, Pane Ježišu, že si sa nám vo všetkom pripodobnil, aby sa stal naším milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu.

(porov. Hebr 2,17)