V sobotu 11. októbra 2008 predpoludním vystúpil na desiatej generálnej kongregácii Biskupskej synody v Ríme aj bratislavský arcibiskup - metropolita Stanislav Zvolenský. Svoj príspevok predniesol ako druhý v poradí po príhovore vietnamského biskupa Mons. Josepha Vo Duc Minha. Slová arcibiskupa Zvolenského prinášame v plnom znení...
Eminencie, excelencie, bratia a sestry v Kristovi,
môj príspevok sa vzťahuje na body 23 a 24 Instrumetum laboris, ktoré sa zaoberajú účinnosťou Božieho Slova vo Svätom Písme.
Posledných dvesto rokov sme zaznamenali mimoriadny rozmach rôznych interpretačných metód a prístupov k Biblii. Súčasná teológia by bez nich bola určite ochudobnená. Otázny je však ich pastoračný prínos. Dokument Pápežskej biblickej komisie Interpretácia Biblie v Cirkvi (1993) pri mnohých z nich upozorňuje na ich nedostatok, ktorým je sústredenie sa viac na metodológiu, než na posolstvo textu.
Aký typ interpretácie však dokáže otvoriť živé pramene Božieho slova? Zdá sa, že vhodným by bolo prizrieť sa bližšie na skúsenosti Cirkvi. V jej dejinách sa stretávame s mnohými mužmi a ženami, ktorí čítali Sväté písmo tak, že ich to priviedlo k úplnej reorientácii života, k zmene myslenia i konania alebo aspoň k novému zdôvodneniu svojho postoja viery.
Preskúmanie spôsobu lektúry Písma u svätcov nás môže priviesť k odkrytiu síce nie celkom nových ale do istej miery už zabudnutých spôsobov čítania Svätého písma.
Ako istý mimoriadny, a pritom exemplárny príklad môže poslúžiť františkánska lektúra Biblie, ktorá je nepochybne prekvapujúca, pokiaľ sa na ňu dívame z pohľadu súčasných vedeckých kritérií interpretácie a zároveň plodov viery, ktoré priniesla. Jedným z charakteristických znakov tejto lektúry bola zásada sine glossa. Išlo o prijatie Božieho Slova, tak ako je napísané v Svätom písme, bez akademických komentárov, ktoré v období života sv. Františka príliš alegorizovali a moralizovali Písmo. Je možné však obviniť Františka z Asisi z literalizmu a fundamentalizmu? Jeho lektúra Biblie bola nie tak doslovná, ako realistická. Podľa Františka Božia pravda nie je objektivizovaná v slovách a vetách Biblie, nie je vždy k dispozícii ako hotová odpoveď na všetky problémy.
Františkova exegéza vedie k priznaniu sakramentálneho charakteru Božieho Slova.
Predstavené poznámky nevystihujú celok otázky lektúry Svätého písma podľa svätého Františka. Sú len ilustráciou, ako môžeme u svätcov nachádzať hermeneutické perspektívy takého čítania Písma, ktoré vedie k radikalizmu viery, ponímaného nie ako juridický radikalizmus, ale ako istota viery vyrastajúcej z počúvania. Tak teda ako môžeme istý hermeneutický princíp nájsť u sv. Františka, je potrebné snažiť sa ho odkryť aj v živote iných svätých, ktorých bohatstvom Cirkev oplýva.