Lectio divina úryvku z Jánovho evanjelia pod názvom Ak neuveríte, že ja som, zomriete vo svojich hriechoch (Jn 8,21-30) z cyklu Ježiš sa predstavuje.

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 2. decembra 2015.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:

Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (37.8MB, 128kbps)

Modlitba

Príď, Duchu Svätý, a daruj nám schopnosť, aby sme porozumeli, že Slovo, ktoré budeme počuť, hovorí priamo do nášho života a odhaľuje nám plán lásky, ktorý má náš dobrý Boh s každým z nás.
Príď, Duchu Svätý, a otvor sluch nášho srdca, aby sme pozorne počúvali Slovo a mohli sa znova prehĺbiť v tom, čo znamená byť skutočným žiakom Pána Ježiša a aby sme sa bez strachu rozhodli pre to, čo od nás žiada evanjelium.
Príď a pomôž nám, aby sme dovolili vstúpiť sile tvojho Slova do nášho života, aby ho premenila, aby ho urobila krásnym a aby všetci mohli vidieť, že aj my sme stretli nášho Pána a že toto stretnutie nám zmenilo život. Amen.

Uvedenie do stretnutia

Usilujeme sa spoznať nášho Pána Ježiša Krista cez jeho vyjadrenia o sebe samom, ako ich nachádzame v evanjeliu svätého Jána. Viaceré dôležité vyjadrenia povedal Pán Ježiš v rozhovore s farizejmi a ostatnými židmi počas židovského Sviatku stánkov.

Môžeme si pripomenúť, že Sviatky stánkov sú dodnes pripomienkou 40-ročného putovania vyvoleného národa po púšti a prejavom radosti z Božieho požehnania v plodoch zeme a že sa slávia sedem dní zvyčajne na záver septembra a začiatok októbra.

Dôležitým obradom v rámci slávenia Sviatku stánkov bolo zapálenie štyroch zlatých svietnikov. Každý zo svietnikov mal na vrchu štyri zlaté nádoby, v ktorých plávali viaceré knôty a keď ich zapálili, ich svetlo sa odrážalo od hladiny vodnej nádrže, ktorá sa nachádzala v Nádvorí žien a zvykli hovoriť, že ožaruje celý Jeruzalem.

Svetlo, ktoré vyžarovalo z mnohých zapálených knôtov na svietnikoch a rozmnožené odrazom vodnej hladiny, židia chápali ako pripomienku oblačného stĺpa, ktorým Boh viedol vyvolený národ počas putovania na púšti, ale v časoch Pána Ježiša svetlo týchto svietnikov symbolizovalo pre veriacich židov predovšetkým svetlo Božieho zákona, duchovné svetlo desiatich Božích prikázaní, ktoré ukazovali, čo je správne pred Bohom, čiže „osvecovali” životnú cestu každého človeka.

A keď Pán Ježiš počas Sviatku stánkov povedal o sebe: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8,12), prirodzene vyvolal veľkú pozornosť farizejov a ostatných židov. Stáli pred Pánom Ježišom, ktorý o sebe tvrdil, že je Svetlom sveta, že je niekým, kto prišiel na svet od Boha tak, ako bolo dané vyvolenému židovskému národu prostredníctvom Mojžiša svetlo Božieho zákona desiatich Božích prikázaní.

Slová Pána Ježiša vyvolali prirodzene napätie a viedli k zásadnému rozhovoru Pána Ježiša s farizejmi a židmi. Prvou časťou tohto rozhovoru sme sa zaoberali na našom predošlom stretnutí. V prvej časti vedú rozhovor s Pánom Ježišom farizeji. V druhej časti reagujú na slová Pána Ježiša osoby označené v texte ako židia.

Vypočujme si teda slová posvätného textu z 8. kapitoly evanjelia svätého Jána:

Lectio

Jn 8,21-30

²¹ I znova im povedal: „Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.“
²² Židia si hovorili: „Vari sám seba zabije, že vraví: „Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete“?“
²³ On im povedal: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. 24 Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.“
²⁵ Pýtali sa ho teda: „Kto si ty?“
Ježiš im odpovedal: „Od počiatku to, čo vám hovorím. ²⁶ Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho.“
²⁷ Nerozumeli, že im hovorí o Otcovi.
²⁸ Ježiš im teda povedal: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. ²⁹ A ten ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu.“
³⁰ Keď to hovoril, mnohí uverili v neho.

Kontext úryvku

Náš dnešný úryvok nám ako prvé slovo Pána Ježiša sprostredkuje oznámenie: „Odchádzam.“ (Jn 8,21) Pri inej príležitosti povedal širšie: „Ešte chvíľu som s vami, potom pôjdem k tomu, ktorý ma poslal.“ (Jn 7,33) Oznamom o svojom odchode vyjadruje, že sa uzatvára určité obdobie, že sa napĺňa čas, a tak vlastne znova vyzýva svojich poslucháčov, aby zaujali stanovisko, aby urobili rozhodnutie, kým nebude neskoro. Zdôrazňuje naliehavosť rozhodnutia. Krátko predtým sa predstavil ako svetlo sveta (Jn 8,12) a toto zásadné predstavenie sa, táto skutočnosť núti každého človeka, aby sa rozhodol, či chce v Ježišovom svetle vidieť pravdu, alebo svoj pohľad odvráti. Aby sme to lepšie porozumeli, môžeme si pripomenúť, čo Pán Ježiš povedal pri jednom stretnutí členovi veľrady Nikodémovi. Vyjadril sa takto: „A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.“ (Jn 3,19-21). Pán Ježiš teda súri, naliehavo pripomína, že je potrebné rozhodnúť sa, prijať alebo odmietnuť Božie svetlo, ktoré v jeho osobe prišlo na svet.

„Odchádzam a budete ma hľadať.“ (Jn 8,21) Aj z predošlých situácií on sám má jasné poznanie, že jedni ho budú hľadať preto, lebo v neho uverili (porov. Jn 7,31) a druhí ho hľadajú, aby sa ho zbavili, aby našli dôvod obviniť ho, aby ho chytili a vydali na smrť (porov. Jn 7,32 a 44).

„Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu.“ (Jn 8,21) Ak ľudia odmietnu Ježišovo Božie svetlo, tento dar života, zomrú vo svojom hriechu. Všimnime si, že tu je použité slovo hriech v jednotnom čísle. Podľa evanjelia svätého Jána je iba jeden základný hriech a ostatné hriechy (spomenuté v množnom čísle v našom úryvku trocha neskoršie vo v. 24), nie sú ničím iným len odrazom základného hriechu. A ten základný hriech spočíva v odmietnutí uveriť v Ježiša; tým sa totiž odmieta život sám v sebe.

Poslucháči sú v rozpakoch alebo skrývajú svoje zmýšľanie, pýtajú sa, či si chce Ježiš vziať život (porov. Jn 8,22). V určitom zmysle je to nelogické, lebo Ježišovým cieľom nie je spáchať samovraždu, ale na druhej strane je pravda, že Ježiš plní vo všetkom vôľu Otca a splní všetko, čo od neho Otec bude žiadať (porov. Jn 4,34; 5,36). A tak v tomto zmysle násilná smrť, ktorú mu jeho nepriatelia chystali a ktorú Ježiš prijal ako Otcovu vôľu, priviedla Ježiša naspäť k Otcovi, na miesto, kam sa jeho poslucháči nemôžu dostať, ak ho vierou neprijmú.

Pán Ježiš pokračoval veľmi naliehavo: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta.“ Ježiš je ten, ktorý prichádza zhora a ktorý prišiel na svet, aby uschopnil ľudí k tomu, aby mohli byť splodení zhora a aby ich tak pozdvihol na Božiu úroveň z úrovne pozemských skutočností.

Varuje židov, že neobstoja, lebo sú zdola, sú z tohto sveta, kým on je zhora. Ak chcú byť zachránení zo svojich hriechov, musí byť táto priepasť prekonaná. Musia začať hodnotiť Ježiša, jeho slová a jeho činy na základe spojenia, ktoré je medzi Ježišom a jeho pôvodom a cieľom „zhora“. Ale žiaľ, mnohí z nich hodnotia Ježiša, jeho slová a činy len z hľadiska pozemských horizontálnych kritérií, podľa mierky „zdola“.

Keď ich Ježiš varuje, že zomrú vo svojich hriechoch, neznamená to absolútnu nevyhnutnosť. Ježiš povedal: „Ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.“ (Jn 8,24) Odlúčenie medzi tými, čo sú „zdola“, z tohto sveta a tým, čo je „zhora“, nemusí byť absolútne. Lebo totiž ten, ktorý prichádza „zhora“, dáva človeku možnosť dostať sa tam „hore“. Zostať dole znamená duchovnú smrť, prijať Ježiša, ako Božieho Syna, ako toho, kto právom nosí Božie meno „Ja som“, znamená dostať sa „hore“.

Tu sa dostávame k zásadnému vyjadreniu. Pán Ježiš vyzýva, aby židia urobili rozhodnutie, že v neho uveria, že ho prijmú, ako toho, ktorý nesie meno: Ja Som.

Pán Ježiš naformuloval absolútnu požiadavku. Pre Ježišových súčasníkov bolo úplne zrejmé, že „Ja Som“ je Božie meno. Vedeli, že vo Svätom písme je opísaná udalosť s horiacim kríkom (Ex 3,14), z ktorého Boh volá Mojžiša a on sa potom tohto volajúceho Boha pýta: „Ako sa voláš?“ Ako odpoveď dostane tajomné meno „YHWH“ – Jahve, ktorého význam vykladá sám hovoriaci Boh vetou: „Ja som, ktorý som.“ Boh sám seba vo Svätom písme označil ako „Ja Som“. On jednoducho jestvuje a to, prirodzene, znamená i to, že je stále prítomný – pre ľudí včera, dnes i zajtra.

Keď Ježiš hovorí „Ja Som“, ukazuje svoju jedinečnosť a jedinosť: V ňom je osobne prítomné tajomstvo jediného Boha. „Ja a Otec sme jedno.“ Týmto „Ja Som“ odkazuje na Otca, ale práve tým „Ja Som“ hovorí aj o sebe samom. „Ja Som“ vyjadruje neoddeliteľnosť Otca a Syna. A Ježiš pretože je Synom, môže vziať do svojich úst Otcovu sebaprezentáciu. „Kto vidí mňa, vidí Otca.“ (Jn 14,9) Pretože je to tak, môže ako Syn vziať do svojich úst Otcovo zjavujúce slovo a povedať o sebe „Ja Som“. (porov. Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský, I., str. 359 – 361)

Pán Ježiš zjavuje, že v jeho osobe je prítomný Boh v ľudských dejinách. Kto uverí, že Ježiš je zjavením Otca, Boha vo svete, ten prekonáva priepasť medzi tým, čo je „dole“ a tým, čo je „hore“.

Keď sa Ježišovi poslucháči pýtali znova: „Kto si ty?“ (v. 25), nemusíme to nevyhnutne pokladať za odmietnutie Ježiša. Mohla to byť aj úprimná otázka, ktorá potvrdzuje to, čo je neskôr výslovne vyjadrené, že nerozumeli, že im hovorí o Otcovi (v. 27). Je možné, že ich vnútorná schopnosť porozumieť a otvoriť sa pre vieru, bola už narušená. V tom momente neboli schopní prekročiť hranice toho, čo môžu vidieť, čoho sa môžu dotknúť, čo môžu ovládať a čo zodpovedá mojžišovskej tradícii. Ich otázka ukazuje, že boli stále zmätení.

Pán Ježiš prejavuje sklamanie, ale nestráca celkom nádej. „Mám o vás veľa čo povedať a súdiť“ (Jn 8,26). Mohol by rozprávať o tvrdosti ich sŕdc. Ale nebude to robiť. Neprišiel robiť to, čo uzná sám za vhodné, ale to, čo počul od Otca. Boh Otec, ten, ktorý Ježiša poslal, je prameňom pravdy. Ježiš prišiel zvestovať pravdu, ktorú počul od Otca. Ale oni nepochopili, že im hovoril o Otcovi.

Snažil sa svojich poslucháčov presvedčiť (v. 28-29) a jeho snaha nebola celkom márna, lebo v závere nášho úryvku nachádzame aj konštatovanie, že mnohí v neho uverili (v. 30). V celom rozhovore išlo o to, aby prijali, aby uverili, že Ježiš zvestuje Boha, ale zvestuje ho nie ako niekto iný, ale zvestuje Boha Otca, s ktorým je bytostne spojený ako Syn, že ho zjavuje tak, ako Boh zjavil svoje meno „Ja Som“, že Božie „Ja Som“ je prítomné, viditeľné, hmatateľné a počuteľné v Synovi – Ježišovi. Ako to vyjadril svätý evanjelista Ján na inom mieste: „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.“ (1Jn 1,1-2) A každý, kto to uverí, bude mať večný život.

Keď Ježiš povedal židom, že vyzdvihnú Syna človeka (porov. v. 28), poukazuje na to, že v tom vyzdvihnutí sa spoja aj svetlé a aj temné skutočnosti. Vyzdvihnutie neznamená nič iné ako ukrižovanie. Na vyzdvihnutom Synovi človeka, na jeho vyzdvihnutí na kríž, sa uskutoční vrchol zjavenia Boha. A vtedy viacerí spoznajú jednotu, ktorá je medzi Ježišom a Otcom. Znova im opakuje, že keď uveria, že on má to isté meno ako Boh Otec, meno „Ja Som“, teda že On je s Otcom jeden a ten istý „Ja Som“, vtedy budú oslobodení od svojich hriechov. Keď Pán Ježiš tvrdí, že jeho vyzdvihnutie sa stane zjavením Boha, vyplýva to z jeho úplnej závislosti na Otcovi. Všetko, čo Ježiš hovorí a koná, to sú slová a skutky Otcove (porov. Jn 5,19-30).

Meditatio

„Po otázke židov – a vlastne i našej – „Kto si?“ Ježiš najprv odkazuje na toho, ktorý ho poslal a v mene ktorého hovorí k svetu. Ešte raz opakuje formulu zjavenia, slová „Ja Som“, ktorú však teraz rozširuje na nastávajúce udalosti. „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som...“ (Jn 8,28) Jeho synovstvo, jeho jednotu s Otcom možno spoznať na kríži. Kríž je pravá „výška“. Kríž je výška „lásky až do krajnosti“ (porov. 13,1); na kríži je Ježiš vo „výške“ Boha, ktorý je Láska. Tam ho možno „spoznať“, možno spoznať slová „Ja Som“. […] Najvyšší nárok zjavenia, slová „Ja Som“ a Ježišov kríž sú neoddeliteľné. […] uprostred dejín sa nám tu ukazuje Božia skutočnosť.

„Potom poznáte, že Ja Som“ – kedy sa uskutoční toto „potom“? V dejinách sa opakuje ustavične, počnúc Turícami, keď po Petrovej kázni bolesť prenikla srdce židov (porov. Sk 2,37) a podľa rozprávania Skutkov apoštolov sa ich tritisíc dalo pokrstiť a pridali sa k spoločenstvu apoštolov (porov. 2,41). Dokonale sa však ono „potom“ uskutoční na konci dejín, o ktorom ten, čo videl tajomné zjavenie, hovorí: „...uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli...“ (Zjv 1,7)“ (Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský, I., str. 362).

Aj my, každý z nás osobne, keď prijímame s vierou Ježiša ako toho, kto úplne predstavuje a sprítomňuje Boha Otca, vlastne s vierou súhlasíme, že Božie meno „Ja som“ patrí Bohu Otcovi, ale patrí aj Synovi Ježišovi a patrí aj Duchu Svätému. „Ja Som“ je meno jedného Boha v troch osobách, tajomstvo, ktoré nám zjavil Syn, keď sa stal človekom, keď hovoril a konal tu na zemi, ako mu prikázal Otec, keď to hovoril a konal v sile Božieho Ducha Svätého a keď aj nám dáva silu, aby sme s pomocou Ducha Svätého verili.

Oratio

Pane Ježišu, ty sprítomňuješ Otca. Som rád, že môžem v týchto chvíľach osobitne si to uvedomiť. Niekedy vplýva na mňa pôsobenie toho, čo je na tomto svete a kloním sa k tomu, aby som tvoje slová a tvoje skutky vnímal ako jedni z tých mnohých slov a skutkov, ktoré tu vo svete vnímam a sa ma dotýkajú. Ale predsa ty si zhora, tvoje slová a skutky sú vyslovené a vykonané, lebo poslúchaš Otca, s ktorým jestvuješ ako jeden Boh, ako ten, kto má meno „Ja som“.

Ale keď, Pane, uvažujem a v pamäti nachádzam tvoje slová, ako napríklad: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25,40), alebo: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“ (Mk 10,11-12) alebo: „Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?” (Mt 7,3), toto všetko a mnohé ďalšie sú pravdivé Božie slová, ktorými sa ma v duši a srdci dotýkaš a pripomínaš mi, že sú to slová toho, ktorý máš meno „Ja Som“, jestvuješ aj ako Vzkriesený a pôsobíš svojím Svätým Duchom; že sú to slová, pre ktoré zomierali mučeníci, obetovali sa vyznávači, že sú to jedinečné, s ničím tu na tomto svete porovnateľné slová, lebo sú zhora a ty si nám ich zhora priniesol z Otcovej vôle a daroval. Nech je oslávený Boh, Otec, Syn a Duch Svätý naveky.

Contemplatio

„Ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho.“

(Jn 8,26)