Lectio divina textu zo Skutkov apoštolov na tému Rozumieš, čo čítaš? (Sk 8,26-40) z cyklu Cirkev plná života.

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 8. januára 2014.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:

Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (36.7MB, 128kbps)

Modlitba

Milosrdný Bože, ďakujeme Ti, že si nás pozval, aby sme si hlbšie uvedomili Tvoju prítomnosť a počúvali Tvoje slová, v ktorých nám zjavuješ svoju lásku a dávaš nám poznať Tvoju vôľu. Nech stíchne v nás každý iný hlas, ktorý nie je Tvojím, aby nám nebolo na odsúdenie, že Tvoje slová počúvame, ale nezachovávame. Daruj nám svojho Ducha, aby otvoril naše mysle a uzdravil naše srdcia na príhovor našej nebeskej matky Panny Márie Sedembolestnej. O to ťa prosíme skrze Krista nášho Pána. Amen.

Uvedenie do stretnutia

Na našom ostatnom modlitbovom stretnutí nad knihou Skutkov apoštolov sme spoznali, ako ťažkosti v prvotnom spoločenstve veriacich v Jeruzaleme viedli k ustanoveniu siedmich pomocníkov pre apoštolov, diakonov, ktorí prevzali na seba niektoré služby, aby sa apoštoli mohli venovať modlitbe a službe slova (porov. Sk 6,4).

Apoštoli spoznali službu diakonov ako nevyhnutnú pomoc, lebo spoločenstvo veriacich rástlo počtom. Vnútorná sila spoločenstva Cirkvi sa prejavovala nielen nárastom počtu veriacich v Jeruzaleme, ale aj vernosťou a trpezlivosťou v utrpení a aj vnímavosťou na vnuknutia Božieho Ducha Svätého, ktorý postupne a vždy zreteľnejšie dával podnety k tomu, aby sa posolstvo o zmŕtvychvstalom Pánovi rozšírilo za hranice mesta Jeruzalema.

Silným podnetom pre viacerých veriacich zo spoločenstva prvotnej Cirkvi v Jeruzaleme, aby odišli z Jeruzalema, boli násilné útoky, ktorým boli vystavení niektorí členovia spoločenstva. Násilný útok, ktorý skončil mučeníckou smrťou, postihol jedného zo siedmich pomocníkov apoštolov, diakona Štefana. Po jeho hrdinskom obetovaní života, ktoré my všetci poznáme ako smrť prvého mučeníka našej Cirkvi a ktorú si vždy pripomíname na druhý vianočný sviatok, Duch Svätý vnukol mnohým veriacim myšlienku a posilnil ich v rozhodnutí, že je správne pre Cirkev, aby zanechali jej kolísku sväté mesto Jeruzalem a presťahovali sa do iných miest v bližšom a vzdialenejšom okolí do oblasti Júdska a Samárie (porov. Sk 8,1).

Jedným z tých, ktorí opustili Jeruzalem, bol aj ďalší zo siedmich pomocníkov apoštolov, diakon Filip. Dozvedáme sa, že diakon Filip evanjelizoval v meste Samária (porov. Sk 8,5-13). A znova s radosťou a vďačnosťou obdivujeme životnú silu Cirkvi, ktorú jej dáva Duch Svätý, keď nám kniha Skutkov apoštolov ukazuje, ako sa Cirkev šírila za hranicami Jeruzalema.

Teraz sa zahĺbime do úryvku z 8. kapitoly knihy Skutkov apoštolov, ktorý nám ukáže, ako Duch Svätý postupne otváral cestu pre evanjelium aj pre tých, ktorí nepatrili k vyvolenému židovskému národu.

Lectio

Sk 8, 26-40

²⁶ Pánov anjel povedal Filipovi: "Vstaň a choď na juh k ceste, čo vedie z Jeruzalema do Gazy; je pustá." ²⁷ On vstal a šiel. Tu videl Etiópčana, eunucha a veľmoža etiópskej kráľovnej Kandaky, správcu všetkých jej pokladov, ktorý sa prišiel do Jeruzalema pokloniť Bohu, ²⁸ a už sa vracal. Sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. ²⁹ Tu povedal Duch Filipovi: "Choď a pridaj sa k tamtomu vozu." ³⁰ Keď Filip pribehol a počul, že číta proroka Izaiáša, opýtal sa: "A aj rozumieš, čo čítaš?" ³¹ On odvetil: "Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí? A poprosil Filipa, aby nastúpil a sadol si vedľa neho. ³² Stať Písma, ktorú čítal, bola táto: "Viedli ho ako ovcu na zabitie a ako baránok onemie pred tým, čo ho strihá, tak ani on neotvorí ústa. ³³ Pre jeho pokoru bol súd nad nim zrušený. A kto bude rozprávať o jeho rode? Lebo jeho život sa berie zo zeme." ³⁴ Eunuch povedal Filipovi: "Prosím ťa, o kom to prorok hovorí? O sebe, či o niekom inom?" ³⁵ Tu Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom z Písma, zvestoval mu Ježiša. ³⁶ Ako išli cestou, došli k akejsi vode a eunuch vravel: "Pozri, voda! Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?" (³⁷ Filip mu povedal: "Ak veríš z celého srdca, slobodno." A on odpovedal: "Verím, že Ježiš Kristus je Boží Syn.") ³⁸ Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip i eunuch, zostúpili do vody a pokrstil ho. ³⁹ Keď vystúpili z vody, Pánov Duch Filipa uniesol a eunuch ho viac nevidel; ale šiel svojou cestou plný radosti. ⁴⁰ A Filip sa našiel v Azote. Chodil po všetkých mestách a hlásal evanjelium, až prišiel do Cézarey.

Kontext úryvku

Rozprávanie začína neočakávane. Na Filipa sa obracia anjel a prikáže mu, aby prešiel na iné miesto. Zásah nebeského posla ukazuje, že tu ide o Boží plán a Boh zapája do jeho uskutočnenia človeka.

Požiadavka znela, aby sa Filip premiestnil na cestu, ktorá zostupuje z Jeruzalema do Gazy, asi 80 km juhovýchodne od Jeruzalema. Gaza bola starobylým mestom na hranici s Filištíncami, posledným židovským sídlom pred púšťou a bola miestom nevyhnutného prechodu pre karavány, ktoré smerovali do Egypta. Poznámka, že cesta je pustá, naznačuje blízkosť púšte a môže naznačovať aj časový údaj, dá sa totiž predpokladať, že počas dňa predovšetkým okolo poludnia z dôvodu vysokých teplôt mohla byť celkom prázdna.

„On vstal a šiel“. Filip poslúchol podnet od anjela a presne ho splnil. Pôsobí prekvapujúco nasledujúci oznam, že na pustej ceste sa objavil voz so sprievodom.

Ešte prv ako príde k stretnutiu, dozvedáme sa pomerne veľa informácií o osobe, ktorá sa približovala na voze. Môžeme ich zhrnúť do štyroch bodov:

1) Muž je Etiópčan, pochádza teda zo starobylej Etiópie (po hebrejsky: z krajiny Kuš), ktorá zodpovedá severnej časti súčasného Sudánu. Obyvatelia tejto krajiny boli v súdobej literatúre označovaný ako ľudia, ktorí majú „spálenú tvár“, čím sa vyjadrovalo, že obyvatelia tejto krajiny majú tmavú pleť (Herodotos 2,22,3).

2) Muž je eunuchom, čiže bol zámerne pozbavený možnosti a schopnosti plodiť deti. Toto označenie sa v texte opakuje (vv. 34, 36, 38 a 39) a tým sa podčiarkuje záujem na tomto rozmere jeho jestvovania.

3) Muž je funkcionárom z dvora etiópskej Kandake, zodpovedný za pokladnicu. „Kandake“ nie je meno, ale titul, ktorým sa označovala kráľovná matka, ktorá riadila krajinu namiesto svojho syna.

4) Vracia sa z Jeruzalema, kde bol na púti, aby sa poklonil Bohu a teraz sa vracia do svojej krajiny a číta zväzok knihy proroka Izaiáša. V krátkosti, ide o cudzinca, eunucha, mocného, ktorý sa klaňal Bohu v Jeruzaleme. S týmto množstvom informácií sa uvádza skutočnosť, že ide o mimoriadne stretnutie, dané identitou cudzinca. Ale tento opis vyvoláva dvojité podivenie.

Prvé pochádza z protikladu eunuch a hodnostár, lebo ide o protiklad slabosti a moci. Na jednej strane je tento muž mocný, lebo má prestížne postavenie a môže si dovoliť voz so sprievodom a zväzok knihy proroka Izaiáša. Na druhej strane, eunochovia sú vylúčení: grécki a latinský autori neskrývajú pohŕdanie a výsmech voči nim. Izraeliti pokladali tieto „suché stromy“ (Iz 56,3) za nečisté osoby a nedovoľovali im vstup do spoločenstva, v rámci chrámu nesmeli prekročiť priestor vymedzený ako nádvorie pohanov.

Druhý údiv vzbudzuje okolnosť, že na jednej strane máme pomerne podrobne opísaný pôvod a spoločenské postavenie, ale nie je jasné jeho náboženské postavenie. Je židovským prozelytom, teda obráteným pohanom? Alebo je sympatizujúcim pohanom? Bližšie pravde sa javí, že ide o pohana, sympatizujúceho so židovským náboženstvom, lebo ako motív jeho cesty sa uvádza, že šiel do Jeruzalema, aby sa poklonil Bohu (v. 27c). Príťažlivosť, ktorou priťahoval chrám v Jeruzaleme aj nežidov, potvrdzuje aj evanjelium podľa svätého Jána (Jn 12,20).

Opakované pripomenutie okolnosti, že muž je eunuchom a jeho následná ochota dať sa pokrstiť, môžu byť chápané ako naplnenie proroctva, ktoré sa nachádza u proroka Izaiáša. Proroctvo Izaiášovo oznamuje budúce zaradenie cudzincov a eunuchov do svätého ľudu: „3 Cudzinec, čo lipne k Pánovi, nech nevraví: "Pán ma isto vylúči: zo svojho ľudu" a eunuch nech nehovorí: "Hľa, ja som suchý strom!" 4 Lebo toto hovorí Pán: "Eunuchovia, čo zachovávajú moje soboty, volia si to, v čom mám záľubu, a pridržiavajú sa mojej zmluvy, 5 tým dám vo svojom dome, medzi svojimi múrmi pomník a meno lepšie, než sú synovia a dcéry. Večné meno im dám, ktoré nezahynie.“ (Iz 56,3-5, porov. Mudr 3,14). Eunuch a cudzinec, etiópčan, je dvojnásobne vylúčený z chrámu. Ale eunuch a cudzinec zodpovedá aj dvojnásobne požiadavkám proroctva. Jeho zaradenie do Božieho ľudu predstavuje uskutočnenie prorockej nádeje, vízie proroka Izaiáša, ktorá sa na ňom uskutoční.

Pozornosť si zaslúži aj jeho geografický pôvod, muž prichádza z juhu a tam sa vracia. V 1. storočí bola Etiópia pokladaná za najkrajnešiu južnú hranicu rímskeho impéria a vtedy známeho sveta. Pôvod tohto hodnostára naznačuje, že až po „hranice zeme“ musí prísť svedectvo o Zmŕtvychvstalom (Sk 1,8).

Filip, ktorého najprv Boží anjel poslal na cestu do Gazy, je vedený následne Božím Duchom, ktorý mu prikázal, aby sa priblížil k vozu a pridal sa cestujúcemu. Vedený Duchom, Filip to rýchlo vykonal. Počul, že vysoký funkcionár „číta proroka Izaiáša“, podľa starého vtedajšieho zvyku čítať nahlas.

Filip sa ho opýtal: A aj rozumieš, čo čítaš? Filip touto otázkou vyjadril presvedčenie, ktoré mali kresťania od počiatku, že Starý zákon musí byť chápaný na základe svetla, ktoré vychádza z naplnenia Starého zákona v Ježišovi Kristovi.

Etiópčan odpovedá na otázku svojou protiotázkou, ktorou zahrnuto vyjadrí súhlas s Filipom. "Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí? Priznanie dojíma. Tento hľadajúci muž, ktorý absolvoval viac ako tisíc kilometrov, aby sa priblížil Bohu a vracia sa do svojej krajiny a postupne sa znova vzďaľuje od Jeruzalema, si pýta vysvetlenie. Hodnostár od Kandake priznáva svoj nedostatok. Uznáva, že potrebuje niekoho, kto by ho viedol. Nevyhnutnosť preniknúť tajomstvá Starého zákona ho vedie k tomu, aby pozval Filipa k sebe do voza. Keď vychádzame zo skutočnosti, že ide o významného hodnostára, jeho jednoduchosť a ochota prekvapujú.

To, čo eunuch číta, je text z proroka Izaiáša, z 53 kapitoly, ktorý zohrával významnú úlohu v kristológii prvých kresťanov a je veľmi vhodný na katechézu zameranú na Písmo. Sú vybrané dva verše zo štvrtého spevu o Božom služobníkovi (Iz 52,13-53,12).

Citovaný text sa začína vyjadrením o utrpení Sluhu, ktorý bez protestov prijíma násilie, ktoré mu je spôsobené (v. 32). Prorocký text vykresľuje obraz osoby, ktrá je úplne vystavená násiliu na tele a na duchu: ako baránok, ktorý neotvorí ústa.

Chápanie druhej časti (v. 33) je zložitejšie. Na prvý pohľad potvrdzuje utrpenie Sluhu: boli mu odňaté jeho práva a nikto nebude môcť hovoriť o jeho potomstve, lebo „je vzaté zo zeme a života“. Nikto ho nebráni, nie je možné, aby prežil, jeho život je ničený skupinou dohodnutých ľudí.

V texte je spomenuté, že jeho život sa berie zo zeme. Je však veľmi duchovne zaujímavé, že v gréckom jazyku je použité sloveso, ktoré môže znamenať, že jeho život sa berie zo zeme, ale aj, že jeho život sa pozdvihuje zo zeme. A tu sa otvára možnosť vidieť v tomto texte Ježiša pozdvihnutého zo zeme na kríž, aby všetkých pritiahol k sebe (porov. Jn 12,32) a Ježiša pozdvihnutého zo zeme k Otcovi cez vzkriesenie a nanebovstúpenie, aby nám pripravil miesto v Božom príbytku (porov. Jn 14,3; Jn 20,17).

Ale je vhodné pripomenúť aj skutočnosť, že prorocký text sa otvára aj pre druhú úroveň čítania, keď sa aplikuje na eunuchovu situáciu. Napriek jeho vysokému spoločenskému postaveniu muž je z dôvodu svojej neplodnosti obeťou ponižujúcich stanovísk, proti ktorým nemohol protestovať. Aj jemu je odmietnutá nádej na pozemské potomstvo, môže teda dúfať, že Boh ho pozdvihne z jeho poníženia a rehabilituje jeho život.

Rozprávanie sa zrýchli, keď sa ujme slova eunuch. Jeho vyjadrenie je znova veľmi jemné: Prosím ťa, o kom to prorok hovorí? Slová, ktoré následne zaznejú, prekonajú prosbu etiópčana, je to vysvetlenie na základe Písma, ktorého cieľ je vyjadrený syntetickým spôsobom: „ohlásil mu Ježiša“ (porov. 5,42; 11,20; 17,18). Pod touto formuláciou treba rozumieť, že Filip svoje vysvetlenie na základe Písma postavil na pochopení života Pána Ježiša.

Filip a etiópsky hodnostár pokračovali v rozhovore o Písme a Ježišovi a dostali sa do blízkosti vody. Čitateľ si nemôže nemyslieť, že nájsť vodu v suchej krajine a vo vhodnom čase je prozreteľnostné. Božia ruka aj naďalej vedie túto udalosť.

Zvolanie Etiópčana „pozri, voda“ je doplnené ďalšou spontánnou prosbou: „Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť? Prosba má hodnotu aj rétorickú, nenasleduje za ňou odpoveď slovami.

Filip odpovedá skutkami a tak dosvedčuje: Boh odstránil každú prekážku, aby mohol mať prístup k spáse tento vylúčený. On, Filip, bol k nemu poslaný a teraz má povinnosť začleniť tohto znevažovaného do spoločenstva veriacich. Keď boli odstránené prekážky, ktoré zabraňovali pochopenie Písma, evanjelium vytvára podmienky na vstup do spoločenstva veriacich.

Zastavili voz a nasledoval úkon krstu. Ako prebiehal, o tom sa nič nehovorí, z opisu vieme len o nevyhnutnej prítomnosti krstiaceho Filipa. Filip a etiópsky hodnostár sa najprv spoločne ponorili do Písma a teraz obaja zostúpili do vody.

V texte nášho úryku nie je vyjadrené, čo formovalo vieru etiópčana. Je možné, že príbeh trpiaceho Sluhu, ako ho opisoval prorok Izaiáš, mohol vyvolať reakciu v živote eunucha. Vedený Filipom tento mocný a zároveň slabý muž prešiel cestou čítania, ktoré mu pomohlo v srdci pochopiť utrpenie Ježiša aj kvôli svojmu vlastnému poníženiu. Jeho nové presvedčenie vyústi do žiadosti o krst a krst ho začlení do spoločenstva Cirkvi, vytrhuje ho z odsunutia na okraj, kam ho odsúdil jeho dvojitý stav cudzinca a zmrzačeného.

Záver nášho úryvku je rýchly a bolestný: Duch spôsobí, že Filip sa stratí pri návrate od vody. Tak ako ich priviedol k stretnutiu, tak isto ich oddelí. Tu si môžeme všimnúť dve osobitosti. Na jednej strane únos je prenesenie na iné miesto, lebo Filip sa „našiel“ v Azote (v. 40a); a radikálnosť tohto „únosu“ Duchom naznačuje, že Filip pri svojej činnosti je úplne vedený Duchom. Na druhej strane reakcia eunucha je prekvapujúco pozitívna. Nenaľakal sa, nekričal, nehľadal zmiznutého (2Kr 2,16-18), ale pokračoval s radosťou vo svojej ceste (v. 39c)

Oddelenie účastníkov posvätného stretnutia má svoj duchovný význam. Stretli sa na ceste, ktorá bola pustá a predsa sa tá cesta stala plodnou. Priniesla zmenu.

Eunuch pokračuje vo svojej ceste zmenený, vracia sa domov šťastný, pričom môžeme myslieť na radosť zo spásy. Svätý Irenej (Adv. haer. 3,12,8; 4,23,2) a Euzébius z Cézarey (Storia ecclesiastica 2,1,13) videli v etiópskom hodnostárovi prvého misionára Afriky.

V každom prípade udalosť krstu etiópskeho hodnostára otvára cestu k pohanom, na ktorú nastúpia s celou autoritou apoštoli, predovšetkým sv. Peter a sv. Pavol.

Meditatio

Obrátenie etiópčana prorocky objasňuje univerzálny cieľ evanjelia. Veď zmŕtvychvstalý Pán prisľúbil: „keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj“ [sveta]. (porov. Sk 1,8). Toto všeobecné zameranie vyjadril svätý Peter takto: „Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko; všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh.“ (Sk 2,39)

Ukazuje aj evanjeliový program, ktorý oznámila už Panna Mária, keď sa modlila: „Velebí moja duša Pána, [...] Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.“ (Lk 1,46.51-52), Božia matka naznačila Boží zámer: prijať výlúčených zo zmluvy a podceňovaných spoločnosťou v mene toho Ježiša, ktorý prijal stav poníženého (Iz 53,7-8). Krst etiópskeho hodnostára eunucha symbolizuje otvorenosť evanjelia a obrátenie hodnôt, v ktorých je zahrnuté prijatie tých, čo sú vytlačení na okraj, a to všetko v sile zmŕtvychvstania.

Naše rozprávanie by mohlo byť zhrnuté aj takto: aká enormná Božia réžia použitá v súvise s jednoduchým rozhovorom! Ale tak ako napĺňa úžasom Božie riadenie udalostí, rovnako tak napĺňa úžasom, aký priestor je ponechaný slobodnému rozhodovaniu účastníkov. Ako keby sa Božie pôsobenie skrylo za slobodu a zodpovednosť človeka, ktorý má o Bohu vydať svedectvo. Na otázku etiópskeho hodnostára: O kom hovorí prorok?, diakon Filip neodpovedá tak, že by sa mu snažil doplniť vedomosti, ale jeho odpoveď spočíva v tom, že vyjadrí svoje chápanie, svoj postoj: Zvestoval mu Ježiša, radostné posolstvo o Ježišovi. V tejto udalosti môžeme vidieť, že v Božom zámere sa počíta so slobodnou spoluprácou človeka. Diakon Filip využil svoju formáciu, svoju vieru v sile Ducha Svätého, predniesol svoje chápanie Svätého Písma a tak vytvoril podmienky, aby sa mohol uskutočniť zázrak viery, aby zasa etiópsky hodnostár sa mohol slobodne rozhodnúť prijať vieru v Ježiša Krista a dať sa pokrstiť.

Oratio

Pane, aké prekvapujúce a podivuhodné je tvoje pôsobenie v ľudských srdciach. Aké sú dôležité chvíle, keď myslím na Tvoju blízkosť, keď počúvam Tvoje slovo vo Svätom Písme, keď ho čítam znova a znova, uvažujem nad ním, keď sa stíšim a usilujem sa venovať sa iba Tebe, keď túžim, aby si sa dotkol môjho svedomia.

„Povedz mi, Pane Bože môj, pre svoje milosrdenstvo mi povedz, čím si mi? Povedz mojej duši: Ja som tvoja spása. (Ž 35,3) Povedz tak, aby som počul. Hľa, uši môjho srdca sú pred tebou, Pane, otvor ich a povedz mojej duši: Ja som tvoja spása. Pobežím za tým hlasom a uchopím ťa. Neskrývaj svoju Tvár predo mnou. Nech zomriem, aby som večne žil a díval sa na tvoju Tvár.“ (Sv. Augustín, Vyznania)

Contemplatio

Velebí moja duša Pána, [...] lebo povýšil ponížených a hladných nakŕmil dobrotami.

(porov. Lk 1,46.52b.53a)