Pri príležitosti začiatku vysielania slovenskej katolíckej televízie TV Lux sa 4. mája 2008 v kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave uskutočnila slávnostná svätá omša, ktorú celebroval a v homílii sa veriacim prihovoril bratislavský arcibiskup-metropolita Mons. Stanislav Zvolenský...
Dnes slávime 7. veľkonočnú nedeľu, ktorá je medzi slávnosťou Nanebovstúpenia Pána Ježiša a nedeľou Zoslania Ducha Svätého.
Dnešná nedeľa je aj 42. svetovým dňom spoločenských komunikačných prostriedkov.
Dnešná nedeľa je pre nás aj radostným dňom začiatku vysielania prvej slovenskej katolíckej televízie Lux, ktorá chce byť na Slovensku inou lepšou možnosťou vo vzťahu k jestvujúcim televíziám, televíziou, ktorá šíri pokoj a povzbudenie.
Pomaly sa končí veľkonočné obdobie, ktoré pripomína, že Pán Ježiš sa po svojom zmŕtvychvstaní rôznymi spôsobmi zjavoval učeníkom a zdržoval sa pri nich.
V dnešnom úryvku evanjelia nachádzam úryvok z modlitby Pána Ježiša, o ktorej sa dozvedáme v evanjeliu svätého Jána apoštola, že bola prednesená pre Poslednej večeri Pána Ježiša s jeho učeníkmi pred jeho smrťou.
V tejto modlitbe, ktorú podľa tradície nazývame veľkňazskou, lebo Pán Ježiš v nej prosí za učeníkov a za celý svet, zreteľne vystupujú do popredia dva motívy:
- Ježišov odchod k Otcovi;
- vyslanie učeníkov, ktoré sa uskutoční v sile Ducha.
V tejto modlibe sa prelína to, čo sa už stalo, s tým, čo sa má ešte len stať: je to typické pre židovské modlitby, kde udalosť (alebo Boží dar, v tomto prípade dar slávy, lásky) podnecuje prosbu o nové prejavy Božej moci.
Pán Ježiš pozdvihuje oči k nebu ako k miestu Božieho príbytku, oslovuje svojho Otca a my sme práve dnes počuli jeho prosbu „Otče, osláv svojho Syna, „aby ťa Syn oslávil“.
Z týchto výrokov je zrejmá vzájomnosť medzi Otcom a Synom: Otec oslavuje Syna, Syn oslavuje Otca. Oslávenie spočíva v dokončení diela, ktoré malo za cieľ „dať ľuďom večný život“ (porov. Irenejov výrok: „Božou slávou je živý človek“).
Otec má osláviť Syna, aby Syn oslávil Otca: osláviť Boha znamená uznať jeho mocné skutky – pre Ježiša osláviť Otca znamená ukázať jeho lásku k celému svetu (viď Ján 3, 16: „Boh tak miloval svet...“) a to až do krajnosti. Vrchol tohto zjavenia je „v hodine“ Ježišovej, na kríži. Syn prosí o oslávenie, ktoré sa rodí z tej lásky, ktorou Otec miloval Syna „pred stvorením sveta“ (17,24).
„Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli tvoji a dal si ich mne.“ Syn kontempluje Otcovu dobrotu, ktorý mu daroval tých, ktorí patria jemu. Výroky „zjavil som tvoje meno“ („meno“ je úctivým označením Boha) a „oslávil som ťa na zemi“ zhrňujú tajomstvo Ježišovho poslania, úplne zameraného na zjavenie Otca. Výraz „zjaviť meno“ je v gréckom texte vyjadrené odvážnou formuláciou, ktorú nenájdeme nikde inde vo Svätom Písme: Ježišovo zjavenie je jedinečné a neopakovateľné.
Učeníci poznali, že „všetko, čo má Syn, je od Otca“: v tomto výroku sloveso „poznať“ prevažuje nad „veriť“ a označuje vieru plnú, zavŕšenú. Veta „všetko moje je tvoje, všetko tvoje je moje“ podčiarkuje, že Syn je vo všetkom závislý na Otcovi a je s ním dokonale spojený; slovom „všetko“ sú mienení aj samotní učeníci.
Táto časť modlitby je predovšetkým za učeníkov, ako potvrdzuje veta „nie za svet prosím“. Tým sa nechce povedať, že svet je vylúčený zo spásy: „záchrana sveta“ je horizontom celej modlitby, veď Syn má moc nad každým človekom a táto moc sa preukáže práve prostredníctvom tých, ktorých Otec posvätí a uchráni. Títo sú potom poslaní do sveta, aby zjavili Otcovu lásku.
V každej dobe z Božej dobroty jestvujú Ježišovi učeníci, ktorí zjavujú Otcovu slávu, ktorí poznajú a vnímajú Boha ako vlastného Otca, dobrého Otca. Nejde tu v prvom rade o rozumové poznanie ale o osobné duchovné dôverné spoločenstvo.
„Šťastní sú tí, ktorí poznajú Otca“. To sú Tertuliánove slová, jedného z prvých kresťanských teológov. A mohli by sme dodať: šťastní sú tí, ktorí poznajú Otca Ježiša Krista, Otca zjaveného v evanjeliu. A že títo ľudia sú a môžu byť skutočne šťastní, to nie je „rečnícka fráza“, ale skutočnosť – oni totiž prijímajú život v plnosti: tryskajúcu vodu, nie kvapky, „chlieb anjelov“, nie odrobinky.
A pretože také poznanie nie je samozrejmé, je skutočným šťastím preraziť mrak nevedomosti, ba dokonca mrak nedôvery a strachu – a dostať sa do Otcovej blízkosti. Také poznanie potom sprevádza jasot, „vnútorný záchvev radosti“ – niečo podobného ako je to, čo prežíva dieťa po opätovnom stretnutí so svojím milovaným otcom, na ktorého muselo dlho čakať. Stretnutie s Otcom prináša nielen radosť, ale aj istotu, posilňuje vedomie neohrozenosti tvárou v tvár všetkým životným neistotám.
Tí, ktorí duchovným bytostným spôsobom žijú poznanie Otca, Otcovu prítomnosť, v našej dobe, by sa cítili vinní pred samotným Otcom, keby nevyužili moderné veľmi účinné prostriedky, ktoré ľudský rozum neustále zdokonaľuje, aby vydali o Otcovi svedectvo.
Jedným z týchto moderných účinných prostriedkov je aj televízia a v dnešný prvý deň vysielanie prvej katolíckej televízie s radosťou si uvedomujeme, že táto dostávame do rúk médium, prostriedok, ktorým máme možnosť a povinnosť sprostredkovať šťastie z poznania Boha Otca a jeho Syna Ježiša Krista v Duchu Svätom.
Dejiny spásy hovoria o komunikácii Boha s človekom, o komunikácii využívajúcej všetký možné prostriedky a spôsoby. Ľudská bytosť bola stvorená na obraz Boha a podľa jeho podoby, aby mohla prijať Božie zjavenie a nadviazať s ním dialóg spásy. V Ježišovi Kristovi, v Slove, ktoré sa stalo telom, nadobúda komunikácia najvyššiu spásnu silu: človeku je v Duchu Svätom daná schopnosť prijať spásu, ohlasovať ju a svedčiť o nej bratom.
Môžeme si istým spôsobom osvojiť prosbu apoštolov „nauč nás modliť sa“ (Lk 11, 1) a máme možnosť prosiť Pána, aby nám všetkým - a dnes zdôrazníme osobitnú prosbu za všetkých pracovníkov televízie Lux - aby teda všetkým pomohol pochopiť, ako komunikovať s Bohom a ľuďmi aj prostredníctvom obdivuhodného nástroja televízie, ako vyjadriť obsah viery rôznymi spôsobmi a ponúknuť ho každému, kto hľadá bezpečný prístav, umožňujúci mu vstúpiť do dialógu s Božím tajomstvom, zjaveným v Ježišovi Kristovi.