Lectio divina textu Markovho evanjelia: Sv. Ján Krstiteľ, neoblomný predchodca Pána (Mk 6,14-29) z cyklu Obnovme našu vieru a mravnosť!

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 4. apríla 2012.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:

Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (33.9MB, 128kbps)

Modlitba

Pane, naši svätí apoštoli, sv. Cyril a Metod, vyviedli ohlasovaním tvojho slova našich predkov z tmy na svetlo pravej Kristovej viery a teraz sa s ním radujú vo večnosti a sláve, ktorú dosiahli za svoju neúnavnú horlivosť.
Ďakujeme Ti za nebeský dar viery, ktorú si nám aj cez nich udelil. Na ich príhovor nás posilni vo viere, ktorú hlásali našim predkom, a tých bratov a sestry, ktorí sa vzdialili od teba, milostivo priveď do spoločenstva Cirkvi. Amen.

Uvedenie do stretnutia

Mimoriadna osobnosť viery, Ján Krstiteľ figuruje v úvode všetkých štyroch evanjelií; Ján vystupuje ako Ježišov predchodca na spôsob apokalyptického proroka, pripravujúceho príchod Pána, ktorý oddelí a odmení dobrých a zlých. Ján hlásal krst pokánia a vyzýval ľud k obráteniu. Ján nehľadá ľahké riešenia, ale vždy ide radikálnou cestou pravdy.

Presvedčenie a jasný postoj Jána voči Herodesovi Antipasovi nastoľuje konflikt, ktorý sa mu stane osudným. Je uväznený a nakoniec za pravdu a presvedčenie položí vlastný život. Najmä jeho smrť je predobrazom Ježiša: Ján ukazoval na Ježiša nielen hlásaním, ale celým svojím životom. Dnes si vypočujeme text, ktorý hovorí o mučeníckej smrti tohto svedka viery.

Lectio

Mk 6,14-29

¹⁴ Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“
¹⁵ Iní hovorili: „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov.“
¹⁶ Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“
¹⁷ Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu.
¹⁸ A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“
¹⁹ Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla,
²⁰ lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval.
²¹ Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley.
²² Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“
²³ A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“
²⁴ Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“
²⁵ Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“
²⁶ Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať.
²⁷ Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal,
²⁸ priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke.
²⁹ Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.

Kontext úryvku

Tento úryvok o Jánovi je zasadený do šiestej kapitoly Markovho evanjelia, kde je tesne pred ním reč o vyslaní Ježišových učeníkov (6,7-13), načo následne stoja v kontraste dve hostiny: opulentná hostina v paláci Herodesa, pri ktorej príde o život Ján Krstiteľ (náš úryvok) a skromná hostina, ktorú pripravil Ježiš rozmnožením chleba pre ľud v samote púšte (6,30-44). Šiesta kapitola poukazuje na osud Božích svedkov, najmä cez smrť svedka, mučeníka Jána Krstiteľa. Poslanie Ježiša a jeho Dvanástich sa spája s príbehom o Herodesovi. Jánova smrť teda nie je iba jednoduchým prerušením hlavnej témy evanjelia, ale má hlbší význam. Poukazuje na Ježišovu smrť, aj jeho telo vezmú a uložia do hrobu.

O pôsobení Ježiša začul aj Herodes, ktorý pod tlakom výčitiek svedomie pokladá osobu Ježiša za zmŕtvychvstalého Jána, ktorého dal stať.

Z hľadiska priebehu deja obsahuje náš text dve úrovne:

- prvá (14-16) je hlavnou úrovňou evanjeliového príbehu prebieha v „súčasnosti“ a zaoberá sa názorom na identitu Pána Ježiša.

- druhá úroveň (17-29) je retrospektíva – alebo spomienka na udalosť, ktorá pomáha pochopiť súčasnosť. V tejto druhej častí môžeme rozlíšiť opis dôvodov uväznenia Jána Krstiteľa (17-20), následne sa dozvedáme, čo viedlo k jeho usmrteniu (21-28) a v závere sa píše o Jánovom pochovaní.

Prvá časť textu má dvojakú funkciu: snaží sa objasniť Ježišovu identitu a zároveň slúži ako plynulý prechod k postave Jána Krstiteľa. Okrem toho Herodes uznáva svoju vinu na Jánovej smrti, čím preberá zodpovednosť a vopred prezrádza časť deja.

Kráľ Herodes v našom texte je Herodes Antipas (* pred 20 pred Kr. + 39 po Kr.), jeden zo synov Herodesa Veľkého a dedič časti jeho impéria. Hoci ho evanjelium nazýva kráľom, v skutočnosti bol od roku 4 pred Kr. do 39. roku po Kr. tetrarchom – „vládcom štvrtiny územia Izraela“ (vládol v Galiley a v zajordánskom kraji Perea); bol nominantom Rimanov a ich nástrojom pri okupácií územia Palestíny.

V tejto časti evanjelia sa Ježiš stal už známou osobou, keďže o ňom počul už aj Herodes. K chýru o ňom prispeli zrejme aj Dvanásti, ktorých vyslal (6,7-13), takže existujú viaceré predstavy o jeho totožnosti. Tento zoznam názorov o Ježišovej identite má na prvom mieste Jána Krstiteľa. Podobnosť medzi ním a Ježišom je špecifikovaná ako „zázračná moc“, čím sa pripomínajú mocné skutky, ktoré Ježiš vykonal (6,2; 4,34-5,43). Zrejme sa tým myslí, že Ježiš je sľúbený eschatologický prorok, ktorý oznamuje blízky Pánov deň súdu, ako to robil Ján.

Myšlienka prirovnať Ježiša k Eliášovi zodpovedá predstave, že Eliáš sa vráti, aby ohlásil Pánov deň podľa proroka Malachiáša: „Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, skôr než príde Pánov deň, veľký a hrozný. A obráti srdce otcov k synom a srdce synov k ich otcom, aby som neprišiel a neudrel zem kliatbou“ (Mal 3,23-24).

Posledný názor identifikuje Ježiša všeobecne s niektorým z prorokov. Všetky tieto názory sa zhodujú v tom, že Ježiš je Boží muž, ktorý oznamuje príchod posledných časov.

Herodes si na základe správ tvorí názor a priamo stotožňuje Ježiša s Jánom. Cieľom tohto textu je zdôrazniť podobnosť medzi Jánom a Ježišom. Tak ako bol Ján Ježišov predchodca v ohlasovaní (1,4-15), tak bude aj v smrti (9,11-13). Preto i nasledovný príbeh o Jánovej smrti má hlbšiu rovinu: naznačuje Ježišovu smrť. Ježiš je prorok, ktorý zakúsil odmietnutie (3,1-6; 6,1-6), čo nakoniec povedie k jeho smrti.

Celé rozprávanie o Jánovej smrti je uvedené ako vysvetlenie predchádzajúceho Herodesovho výroku, ktorým už vopred oznamuje konečný výsledok: „Ján, ktorého som dal sťať“ (6,16). Teraz sa dozvieme viac o Jánovej smrti. Samotnému opisu smrti (21-28) predchádza správa o uväznení a o tom, čo sa deje v zákulisí (17-20).

Prvá scéna sa zameriava na Jánovo uväznenie a dôvody, ktoré k nemu viedli. Patrí sem opis uväznenia (6,17a), dôvody (6,17b-18) a Herodesov postoj v protiklade s postojom Herodiady (6,19-20). Správa o Jánovom uväznení sa spomína už na začiatku evanjelia: „Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium“ (1,14), ale dôvody sa dozvedáme až neskôr, v texte, nad ktorým uvažujeme.

Text opisuje nielen samotný priebeh udalostí, ale aj sily a motivácie, ktoré pôsobia v pozadí a ovplyvňujú postavy pri ich konaní. Preto text obsahuje sériu vysvetlení vo forme autorskej reči. Ján je uväznený „pre Herodiadu“. Tento výrok opäť musí byť bližšie vysvetlený: Herodesa rozhnevali Jánove slová o jeho manželstve. Ján je tu predstavený ako prorok, ktorý kritizuje kráľa podľa vzoru starozákonného proroka Eliáša, ktorého spaľovala horlivosť za Pána a jeho Zákon (1Kr 19,10.14). Kritika pomerov na kráľovskom dvore bola jednou zo štandardných aktivít proroka (Jer 38,14-26). Ján vystupuje v súlade so svojím ohlasovaním pokánia, ktoré hlásal pri Jordáne a aj kráľovská rodina je zahrnutá do výzvy na pokánie. Ján vyčíta kráľovi nedovolené manželstvo s manželkou nevlastného brata Filipa. Teda nie(len) rozvod, resp. polygamiu, ale predovšetkým prekročenie Mojžišovho zákona, ktorý zakazoval manželstvo medzi blízkymi príbuznými (Lv 18,16; 20,21). Stáva sa mučeníkom ako obranca Zákona pred politickou vrchnosťou. Ján hovorí otvorene a bez strachu. Táto nebojácna otvorenosť bola považovaná za jednu z najuznávanejších čností.

Za celou udalosťou je však ešte jedna hybná sila, ktorou sú úklady zo strany Herodiady. Herodes napriek ostrým Jánovým slovám a napriek poverčivému strachu, ktorý v ňom Ján vzbudzoval, predsa ho rád počúval. Jánovo uväznenie môže byť v prvom momente vysvetlené ako kompromisné riešenie: Jánovi je zabránené hovoriť pred ľudom, ktorý musel pozitívne prijímať kritiku kráľa. Zároveň je Ján ochránený pred úkladmi Herodiady.

Príbeh však ukazuje ďalej a samotné Jánovo uväznenie je predzvesťou Ježišovho zajatia „Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi“ (15,1) a následného odsúdenia. Herodes sa nachádza v ťažkej pozícií, kde musí rozhodnúť o osude nevinného človeka. Tým sa už naznačuje úloha Piláta pri Ježišovom procese (15,6-15).

V tejto scéne sa dej premiestňuje z väzenia do sály, kde sa oslavuje. Židovský historik Jozef Flávius lokalizuje sťatie Jána do pevnosti Machérus, poblíž Mŕtveho mora, v dnešnom Jordánsku (Žid. starožitnosti 18,5,2). Herodesove narodeniny sú príležitosťou pre Herodiadu, aby dosiahla svoj cieľ. Príležitosť sa naskytne, keď jej naivná dcéra tancuje pre potešenie pozvaných hostí, čím plní úlohu dievčaťa ľahkých mravov. Tancovať pred mužmi je totiž úplne neprípustná úloha pre mladé dievča a princeznú z kráľovho príbuzenstva. Tento kontrast aj zvýrazňuje morálny stav Herodesovej rodiny.

Herodesova ponuka polovice kráľovstva je predovšetkým zjavné preháňanie, ktoré vyjadruje jeho ochotu dať jej čokoľvek. V skutočnosti je to neuvážený výrok, keď vezmeme do úvahy, že Herodes sám bol iba vazalom Rimanov a nedisponoval absolútnym právom poručiť svoje kráľovstvo dedičom. Zároveň je to pasca, do ktorej sa Herodes sám chytil.

Tento moment využije Herodias a otvorene vyjavila svoj zámer. Rozprávanie sa zrýchľuje a od Herodesa a jeho hostí sa rýchlo prechádza na dcéru, ktorá sa radí s matkou, potom na matku, ktorá vyslovuje želanie a znova späť k Herodesovi.

Teraz sa Herodes cíti chytený do vlastnej pasce. Musí sa rozhodnúť medzi záchranou vlastnej povesti a záchranou Jána. Napriek zármutku a protikladným pocitom dodrží prísahu a splní žiadosť. Napätie a rozhodnutie je medzi životom nevinného človeka a vlastnou prestížou. Podobnej dileme bude čeliť Pilát, ktorý pod tlakom situácie a zástupu (15,14-15) bude rozhodovať medzi pravdou o nevinnom človeku a vlastnou politickou pozíciou.

Dráma končí Jánovou smrťou. Herodias, ktorá bola na začiatku príčinou Jánovho uväznenia teraz uzatvára celé rozprávanie. Zdá sa, že zlo je mocnejšie, ako dobro. Ježiš neskôr bude komentovať práve túto udalosť: „Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli“ (9,12-13). Udalosť vztiahne ako predpoveď aj na seba v slovách: aj Syn človeka bude veľa trpieť.

Sťatím hlavy je umlčaný prorok a jeho výčitka. Končí sa úloha Jána ako Ježišovho predchodcu: jeho učeníci jeho telo vezmú a pochovajú. Podobne bude neskôr pochované aj Ježišovo telo (15,46). Jánovo utrpenie i utrpenie všetkých mučeníkov je tajomne obsiahnuté a nachádza svoj zmysel v Ježišovej smrti, ako je to v prípade všetkých veriacich.

Meditatio

Ľudské motívy verzus Božie vedenie

Dnešný text opisuje udalosť smrti Jána Krstiteľa na viacerých rovinách. Predovšetkým je to samotný priebeh udalostí, tak ako sa javia navonok a ako ich mohli pozorovať súčasníci. My ako čitatelia máme výhodu, že je nám ponúknutý aj pohľad do zákulisia – vďaka viacerým vysvetľujúcim vsuvkám sa dozvedáme motiváciu konania jednotlivých postáv: čo si myslia a čo chcú dosiahnuť. To všetko sú ľudské plány – známe alebo skryté. Celá udalosť je však vložená do súvislostí evanjelia, ktoré nám dodatočne pomáha všetko pochopiť ešte lepšie: prirodzený súvis i nadprirodzené dôvody. Takto sa dá vidieť Boží plán v tom, čo sa deje. Je to predobraz Ježišovho osudu v celej jeho dramatickej tragike. A práve toto je základom spásy. Hoci sa udalosti môžu zdať absurdné, rozhodnutia jednotlivcov nesprávne, zákerné, alebo sebecké, všetko dáva zmysel v Božom pláne spásy, ktorý sa tiež odohráva na viacerých rovinách. Ján je predobraz, Ježiš je naplnenie a mnohí ďalší jemu verní svedkovia budú následným potvrdením takejto násilnej smrti.

Ľudské osudy i celé dejiny sú vždy diktované mnohými faktormi a záujmami. Jednotlivec často môže mať dojem bezmocnosti čokoľvek ovplyvniť. Viera nám hovorí, že nie sme životu vydaní napospas. Všetko čo prežívame má aj hlbší zmysel – na úrovni ľudských úmyslov, ale najmä Božieho plánu. Ján splnil svoju úlohu tým, že bol Ježišov predchodca – pripodobnil sa mu hlásaním i životom. Všetci Ježišovi nasledovníci sa mu takisto majú pripodobňovať. Bez ohľadu na ľudský úspech, slávu či uznanie, vždy sa snažme vidieť udalosti Božím pohľadom, ktorý nám môže pomôcť pochopiť zmysel toho, čo prežívame.

Vyznávať pravdu

Dve hlavné postavy rozprávania ukazujú protichodné postoje k pravde: Herodes Antipas a Ján Krstiteľ - obaja stoja pred vážnym rozhodnutím a každý z nich v tejto skúške dá odlišnú odpoveď. Pre Herodesa je to rozhodnutie medzi životom spravodlivého Jána a vlastnou cťou (hoci veľmi pochybnou), pre Jána zasa medzi zastávaním pravdy v prípade Herodesovho manželstva a rizikom vlastnej smrti. Obaja majú plné vedomie o tom, čo je správne, a predsa sa rozhodujú odlišne. Jeden pravdu vyzná, kým druhý ju zaprie. Ján sa stal napokon mučeníkom pravdy.

Toto porovnanie má viacero dôsledkov. Na prvom mieste je to poznanie pravdy. Je ťažké správne sa rozhodnúť, ak nepoznáme to, čo je správne a pravdivé. Je to výzva pre každého, aby pravdu poznával, hľadal a bol vždy pripravený opraviť svoje chybné presvedčenia a formoval si tak svedomie. Je to proces, v ktorom je každý z nás žiakom. Pravdu poznávame cez štúdium, rozhovory, Božie slovo, v modlitbe a v počúvaní autorít Božieho zákona, rodičov a učiteľského úradu Cirkvi. Pravdu však nestačí iba poznať, ale treba sa podľa nej rozhodovať a konať. Nemusí ísť vždy o mimoriadnu udalosť alebo rozhodnutie s dôsledkami pre celý život. I maličkosti a všetky drobné rozhodnutia sa majú konať v pravde; bez ohľadu na prípadné nevýhody a ťažkosti. To je možné iba vo viere, ktorá ukazuje zmysel toho, čo sa niekedy zdá nevýhodné, alebo ťažko vysvetliteľné. Človek je však povolaný vždy k pravde.

Dnes sa šíri skepsa o možnom nájdení pravdy a pravda sa tak nahrádza skôr hodnotami, v prípade ktorých sa dá nájsť aspoň aký taký konsenzus. Takáto voľba sa stáva pochybnou, ak meradlo pravdy zostáva neprípustné. Pravdy sa nemožno vzdať. Dokonca Božiu moc môžeme prirovnať moci lásky a pravdy. Boh nám v Ježišovi Kristovi daroval práve cez Veľkú noc tento základ nádeje, že nie nenávisť a lož víťazia, ale že pravda a láska sú totožné s Božou mocou, lebo Boh sám je pravda a láska. O to sa opiera naša nádej a nádej celej našej Cirkvi.

Oratio

Svätý Ján Zlatoústy uvažuje nad smrťou Jána Krstiteľa na Herodesov príkaz takto:

Herodes nie je dostatočne silný na to, aby umlčal jeden jediný jazyk a keď sa o to usiloval, namiesto jedného jazyka a vďaka tomu jednému jazyku otvorili sa tisíce úst.
Ján naháňa Herodesovi strach aj po smrti – svedomie vraha je naplnené strachom až do takej miery, že si myslí: zavraždený vstal zmŕtvych a že robí zázraky (porov. Mk 6,14-16) – teraz a navždy a všade si ho bude mýliť kvôli sebe a aj kvôli iným.
A tak ktokoľvek číta evanjelium, povie: Nie je ti dovolené vziať si manželku tvojho brata Filipa (Mk 6,18) a aj keď sa evanjelium čítať nebude, pri rozhovoroch a stretnutiach v domoch, na námestiach alebo na ktoromkoľvek inom mieste až do končín sveta (porov. Ž 47, 11; Iz 52, 10; Mich 5, 4; Sk 3,47; Rim 10, 18) budeš počuť Jánov hlas a uvidíš tohto spravodlivého muža hovoriť silným hlasom, aby ho všetci rozumeli, aby zahanbil zlobu tyrana, nikdy nebude umlčaný a aj keď ubehne veľa rokov, obvinenie nezoslabne. (Sv. Ján Chryzostóm, La Provvidenza 22, 8-9)

Contemplatio

Ján vyznal a nič nezaprel, vydal svedectvo pravde:
Ježiš je Boží Syn, Boží Baránok.

(porov. Jn 1, 20.34.36)