Lectio divina textu Exodus: Mojžiš, Pánov služobník (Ex 33,7-23) z cyklu Obnovme našu vieru a mravnosť!

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 5. otkróbra 2011.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:

Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (37.8MB, 128kbps)

Modlitba

Všemohúci večný Bože, ktorý si nás prostredníctvom svätého Cyrila a Metoda priviedol k jednote kresťanskej viery, daj, aby sme počúvaním tvojho slova a živou vierou činnou v láske k Tebe a blížnym boli pripojení do spoločenstva tých, ktorých jubileum sa na Slovensku chystáme osláviť.
Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Uvedenie do stretnutia

V očakávaní jubilea príchodu sv. Cyrila a Metoda nás život a dielo solúnskych bratov povzbudzuje prehĺbiť sa vo viere a mravnosti, ktorú oni dvaja svojou vynikajúcou misiou úspešne v našom národe oživili a prehĺbili.

Minulý mesiac sme meditovali nad praotcom našej viery Abrahámom, ktorý prešiel od modloslužby k viere v jedného pravého Boha, tak ako Slovania prešli od vyznávania pohanských bohov k viere v jedného Boha. Abrahám dôveroval Bohu mimoriadnym spôsobom, a preto sa aj odhodlal obetovať svojho syna Izáka. Jedinečná Abrahámova viera zostáva pre nás tým najvznešenejším ideálom pre náš osobný vzťah a bázeň k Bohu.

Dnes sa zameriame na impozantnú postavu dejín Izraela, na Mojžiša. Jeho život a konanie vo viere nás nadčasovo inšpirujú najmä v tom, ako môžeme byť pre druhých úspešným mostom k Pánu Bohu.

Pán ho povolal vyslobodiť ľud z egyptského otroctva. Keď bol ľud už oslobodený a putoval po púšti k Sinaju, Mojžiš sa stal prostredníkom Božieho zákona a zmluvy Pána Boha so svojím ľudom.

Aj v diele Život Konštantína, ktoré je životopisom nášho svätého vierozvesta sv. Cyrila, sa spomína Mojžiš až dvanásťkrát práve v súvise so zákonom a zmluvou.

Mojžiš bol však aj veľmi vytrvalým orodovníkom za neverný ľud. Počas putovania z egyptského otroctva, po prijatí Božieho zákona a uzavretí zmluvy s Pánom Bohom, sa mnohí z Izraelitov previnili modloslužbou pred zlatým teľaťom. Úloha Mojžiša ako prosebníka nie je nikde tak silne zvýraznená, ako po modloslužbe ľudu pred zlatým teľaťom. Jeho zásluhou vystúpi na pozadí hriechu do popredia Božie odpustenie a milosrdenstvo. Vypočujme si teraz úryvok o Mojžišovej iniciatíve a jeho orodovaní za ľud po spomínanom hriechu.

Lectio

Ex 33,7-23

⁷ Mojžiš vzal stánok, postavil ho mimo tábora, neďaleko od tábora, a nazval ho stánkom zjavenia. Každý, kto sa chcel obrátiť na Pána, vyšiel k stánku zjavenia, čo stál mimo tábora. ⁸ Keď vyšiel k stánku Mojžiš, všetok ľud vstal, každý sa postavil pri vchode do svojho stanu a hľadel za Mojžišom, kým neprišiel k stánku. ⁹ A len čo Mojžiš vošiel do stánku, spustil sa nadeň oblačný stĺp a ostal stáť pri vchode do stánku. Potom sa rozprával s Mojžišom. ¹⁰ A všetok ľud videl stáť oblačný stĺp pri vchode do stánku. Tu všetci povstali a každý sa vrhol (na zem) pri vchode do svojho stanu. ¹¹ Pán sa však rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom sa vrátil do tábora. Ale jeho služobník, mladík Jozue, Nunov syn, sa nevzďaľoval zo stánku.
¹² A Mojžiš povedal Pánovi: "Pozri, ty mi prikazuješ: “Vyveď tento ľud!” A neoznámil si mi, koho pošleš so mnou, hoci si povedal: “Poznám ťa po mene, ba našiel si milosť v mojich očiach.” ¹³ Ak som teraz našiel v tvojich očiach milosť, prezraď mi, prosím, svoje zámery, aby som poznal, že som našiel milosť v tvojich očiach. Veď tento ľud je tvojím národom!"
¹⁴ On odpovedal: "Ja mám ísť osobne (s tebou), aby si ty mal pokoj?!"
¹⁵ Tu on odpovedal jemu: "Ak nepôjdeš s nami osobne, ani nás nevyvádzaj odtiaľto! ¹⁶ A po čom poznám, že som našiel milosť v tvojich očiach, ja a tvoj ľud, ak nie po tom, že pôjdeš s nami a my, ja a tvoj ľud, budeme tým vyznačení pred všetkými národmi, čo sú na zemskom povrchu?"
¹⁷ Tu Pán povedal Mojžišovi: "Aj toto, o čo si prosil, urobím, lebo ty si našiel milosť v mojich očiach a ja ťa poznám podľa mena!"
¹⁸ On povedal: "Daj mi vidieť svoju slávu!"
¹⁹ On mu odvetil: "Predvediem pred tebou všetku svoju nádheru a vyslovím pred tebou aj Pánovo meno. Milostivý budem, ku komu chcem byť milostivý, a zmilujem sa nad tým, nad kým sa chcem zmilovať!"
²⁰ A ešte mu povedal: "Moju tvár nemôžeš vidieť, lebo niet človeka, ktorý by mňa videl, a ostal by nažive!"
²¹ A Pán hovoril ďalej: "Hľa, neďaleko mňa je miesto, tam vystúp na skalu! ²² Keď tade pôjde moja sláva, postavím ťa do skalnej trhliny a položím na teba svoju ruku, kým neprejdem. ²³ Potom svoju ruku odtiahnem a ty ma uvidíš odzadu. Ale moju tvár nesmie nik vidieť!"

Kontext úryvku

Počuli sme, že Mojžiš sa rozpráva s Pánom, prosí za svoj ľud, prežíva Božiu blízkosť.

Pán Boh prostredníctvom Mojžiša zázračne vyviedol a oslobodil ľud spod jarma otroctva v Egypte. Po desiatich ranách v Egypte, po zázrakoch na púšti s vodou a mannou, po víťazstve nad Amalekitmi mohol ľud jasne poznať záujem svojho neviditeľného no zato starostlivého Boha o nich. No ľud veľmi rýchlo tu pod Sinajom zabudol na Božie zázraky, na jeho zjavenie na Sinaji a na Boží hlas, ktorý počul všetok ľud počas prednesu Desatora. Zo zlata si urobili nehybnú modlu teľaťa a označili ju za boha, ktorý vedie ľud na ceste z Egypta. Sväté Písmo hovorí o tom, že sa Pán Boh rozhorčil a dal Mojžišovi poznať, že s takýmto tvrdošijným ľudom nebude putovať do zasľúbenej krajiny a nebude ani prebývať v jeho strede. Ľudu hrozila samota od Boha. Nastal veľmi kritický moment. Mojžiš postavil stánok mimo tábora, ktorý bol poškvrnený hriechom modloslužby. V stánku sa stretá s Pánom a veľmi naliehavo ho prosí, aby neopúšťal svoj ľud, ale sa navrátil do stredu tvrdošijného ľudu, ktorý si on sám vyvolil.

Náš dnešný text sa dá rozdeliť na dve časti: na rozprávanie svätopisca, v ktorom opisuje situáciu (narácia, vv. 7-11) a následný stupňujúci sa rozhovor Mojžiša s Pánom (dialóg, vv. 12-23), v ktorom najskôr hovorí Mojžiš, ale postupne preváži reč Pána Boha, ktorý je naklonený vypočuť Mojžišove prosby a prejaviť milosrdenstvo.

Prvé verše opisujú Mojžiša, ktorý z vlastnej iniciatívy vzal stan, postavil ho mimo izraelského tábora a pomenoval ho stánkom stretnutia.

Stan slúžil na to: aby tam Pán s Mojžišom hovoril (porov. Ex 33,9), ale slúžil aj pre každého, kto sa chcel obrátiť na Pána (porov. Ex 33, 7). Mojžiš postavil stánok stretnutia zámerne mimo tábora, lebo ľud v tábore sa poškvrnil sa vážnym hriechom proti prvému prikázaniu z Desatora, aby sa neklaňal iným božstvám. Umiestnenie stanu mimo tábora spôsobila teda modloslužba Izraela.

Keď Mojžiš vyšiel z tábora ku stanu, ľud Izraela tušil, že sa odohrá stretnutie s Pánom, preto všetok ľud povstal. V úctivom postoji pozorovali Mojžiša, robili tak z úcty voči nemu ale tiež kvôli jeho stretnutiu s Pánom.

Keď Mojžiš vstúpil do stánku stretnutia, na stánok zostúpil oblačný stĺp. Oblačný stĺp symbolizuje, ale zároveň aj zatieňuje Pánovu prítomnosť. Teraz oblačný stĺp zastal vo vchode stánku stretnutia a je znamením, že Pán neopustil definitívne ľud. V oblačnom stĺpe Pán hovoril s Mojžišom. Veta Pán sa rozprával s Mojžišom je stredom a vrcholom rozprávania o stánku. Už samotným umiestnením tejto vety v strede rozprávania svätopisec zdôrazňuje potešujúcu skutočnosť, že aj po hriechu bol možný rozhovor Pána s Mojžišom a to dokonca na dohľad v blízkosti tábora.

Ľud si pokľakol, čím prejavil svoju úctu voči Pánovi, ktorý hovoril s Mojžišom. Je to prvá spontánna bohoslužobná iniciatíva ľudu. Výraz každý sa klaňal tvorí protiklad s klaňaním sa zlatému teľaťu (porov. Ex 32,8), ľud si znova pokľakol pred pravým Pánom a Bohom.

Sväté Písmo zaznamenalo, že Mojžiš sa rozprával s Pánom z tváre do tváre (porov. Ex 33,11). Neznamená to doslovne v našom pozemskom význame, že sa Mojžiš díval na Božiu tvár, ale tento výraz vyjadruje osobitnú hĺbku a bezprostrednosť vzťahu Mojžiša s Pánom počas zjavenia. Sloveso rozprával zdôrazňuje osobitosť zjavenia Pána Boha v slove. Osobitnú hĺbku a bezprostrednosť komunikácie medzi Mojžišom a Pánom potom približuje nasledujúci text, v ktorom je zaznamenaný rozhovor Mojžiša s Pánom.

Prvá časť nášho dnešného úryvku nám prináša aj posolstvo, že Mojžiš sa po rozhovore s Pánom sa Mojžiš vracal do tábora a vykonával každodenné činnosti v tábore. Svätopisec spomína aj mladíka Jozueho, ktorý zotrvával v stánku, ale jeho úlohou nebolo konať dajakú bohoslužbu počas neprítomnosti Mojžiša, ale ako Mojžišov sluha (porov. Ex 24,13; 32,17) stánok strážil. Jozue však bol vyznačený tým, že smel byť blízko pri stánku počas Pánových zjavení. Jozueho blízkosť pri zjaveniach Pána Mojžišovi, pripravovala Jozueho, aby bol neskôr poverený úlohou Mojžišovho nástupcu (Nm 27,18.22). Skutočnosť, že Jozue žije sám v stane a tradícia nespomína jeho potomkov, dovoľuje uvažovať o tom, že Jozue zostal žiť bez ženy.

V druhej časti nášho úryvku sa nachádza dialóg medzi Mojžišom a Pánom. (Ex 33,12-23). Mojžiš v rozhovore zareagoval na skorší Boží príkaz, aby sa ľud pohol spod vrchu Sinaj a vydal sa do krajiny, ktorú im Boh pripravil (porov. 33,1). „Ty mi prikazuješ: “Vyveď tento ľud!” No ty si mi neoznámil, koho pošleš so mnou, hoci si to ty povedal: “Poznám ťa po mene, ba našiel si milosť v mojich očiach.” (Ex 33,12). Vyjadrenia „poznám ťa po mene“ a „našiel si milosť v mojich očiach“ odrážajú osobitný dôverný vzťah Pána k Mojžišovi a jeho osobitné postavenie pred Bohom vo vzťahu k ostatnému ľudu.

Mojžiš si uvedomoval úplnú odkázanosť na Pána: „Ak nepôjdeš ty osobne, ani nás nevyvádzaj odtiaľto!“ (Ex 33,15) Mojžiš nechcel odísť spod Sinaja s ľudom sám. Vedel, že bez Pánovej prítomnosti ľud zlyhá znova a nedosiahne cieľ. Prosil o Pánovu prítomnosť pre celý ľud. Slová „ani nás nevyvádzaj odtiaľto“ sú nepriamou požiadavkou o milosť Pánovej prítomnosti pre celý Boží ľud. Mojžiš vie, že Pánova prítomnosť odlíši izraelský národ od iných národov. Pánova súhlasná odpoveď, že pôjde s ľudom, zaznela po Mojžišovej prosbe. Takto sa otvorila cesta k obnove hriechom narušeného vzťahu a otvorila sa cesta k odpusteniu veľkého hriechu modloslužby.

Záverečná časť dialógu medzi Pánom a Mojžišom (Ex 33,18-23) vytvára hranicu ich vzájomnej dôvernosti. Mojžiš vyjadril túžbu, podobne ako ľud predtým, aby bola vyplnená hlbina, ktorá oddeľuje človeka od priameho poznania Božej tváre: “Ukáž mi svoju slávu”. Mojžiš tu hovorí za všetkých ľudí, ktorí žijeme život na zemi medzi konečným a nekonečným , medzi časnosťou a večnosťou, túži poznať Boha a vidieť jeho tvár. Ozvena tejto túžby po Božej tvári sa ozývala často aj modlitbe žalmov: “Pane, ja hľadám tvoju tvár. Neodvracaj svoju tvár odo mňa (Ž 27,8-9; porov. Ž 13,2; 22,25; 30,8; 42,3; 69,18; 88,15; 102,3; 104,29; 143,7).

Výraz tvár ani tu nespočíva na zovňajšku výzoru Pána ako pri nejakom kultovom obraze alebo soche, v Písme sa práve výrazom vidieť tvár poukazuje na preniknutie k podstate. Na Mojžišovu žiadosť vidieť Pánovu prítomnosť Pán akoby odpovedal: Zjavím ti, kto som, nie, ako vyzerám.

Keď Origenes, jeden z cirkevných otcov, uvažoval nad vyjadrením, že človek nemôže vidieť Božiu tvár, napísal: Jedna vec je vidieť a iná byť videný, iná vec je vnímať a byť vnímaný, alebo poznať a byť poznaný. Vidieť a byť videný je vlastnosťou telesných stvorení [...] Božia Trojica zo svojej prirodzenosti presahuje hranice viditeľnosti, poskytla svojim stvoreniam, ktoré majú telo, schopnosť byť videnými jedni druhými. Ale duchovná prirodzenosť je schopná toho, aby poznávala a bola poznaná, ako to vyhlasuje sám Spasiteľ, keď hovorí: „nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“ (Mt 11,27). Je teda jasné, že sa nevyjadril: Nikto nevidí Otca, iba Syn, ale povedal: Nikto nepozná Otca, iba Syn.“ (porov. Origenes, De principiis, 2,4,3)

Boh zamietne Mojžišovi vidieť svoju tvár a pridá dôvod, že nikomu nie je pohľad na jeho tvár možný. Ľudia nemôžu hľadieť na Pána a pritom prežiť. Priepasť medzi človekom a Bohom je príliš veľká; je to skúsenosť, ktorú človek úplne neprenikne. Mojžiš počuje vôbec ako prvý v Písme o nemožnosti vidieť Pánovu tvár. Dôvod leží v rozdielnosti medzi Bohom a človekom. Aj Mojžiš je iba človek a je od Boha taký odlišný, že nemôže dosiahnuť Božiu bezprostrednosť, resp. úplné poznanie Božej podstaty, čo naznačí výraz tvár.

Pán nechá pred Mojžišom prechádzať svoju slávu, pričom sám ho umiestni do skalnej trhliny a prikryje dlaňou, čo je prejav mimoriadnej ochrany Mojžiša. Tu Božia ruka ochraňuje a zakrýva Mojžiša (porov. Iz 25,10; 49,2; 51,16; 62,3). Aj zakrytie Mojžiša dlaňou Pána poukazuje nepriamo na to, že Božia veľkosť presahuje ľudské chápanie Boha, čo doloží i obmedzenie pohľadu dívať sa na Boha odzadu.

Čas ešte nedozrel a ani Mojžiš, Boží dôverník, nemohol vidieť Božiu tvár: "Moju tvár nemôžeš vidieť, lebo niet človeka, ktorý by mňa videl, a ostal by nažive!" (Ex 33,20), človek nemôže vstúpiť do dôverného stavu s Bohom bez toho, že by zomrel, lebo jeho najčistejšia svätosť nemôže byť kontemplovaná nečistými očami. A tak aj Mojžiš sa musel uspokojiť s tým, že videl Pána zozadu (porov. Ex 33,23), čiže mohol vidieť znaky jeho prítomnosti a prechodu, následné účinky jeho pôsobenia vo svete, ale nemohol ho spoznať v jeho podstate a ani ovplyvniť, čo bude Boh robiť a ako bude pôsobiť, pretože Božie kroky nemožno presne predvídať.

Svätý Gregor Naziánsky rozmýšľal nad tým, čo znamená vidieť Pána, ktorý prešiel, odzadu a uvádza, že je to, čo Pán zanechal, že je to vlastne Božia veľkosť, prítomná v jeho stvorení, vo všetkých bytostiach, ktoré povolal k jestvovaniu a ktoré riadi a v ktorých sa prejavuje jeho vznešenosť (porov. Sv. Gregor Naziánsky, Oratio 28, Oratio teologica 2, 3).

Meditatio

Čo si môžeme z dnešného textu o konaní Mojžiša odniesť my pre vzrast aj našej viery?

1. Mojžiš má dvojitú zástupnú úlohu. V dejinách spásy zohráva jedinečnú úlohu. Keď je o ňom reč, vždy stojí na pozadí ľudu pred Bohom alebo pred ľudom reprezentuje Boha. Mojžiš je typický vodca ľudu a prostredník medzi Bohom a ľudom. Je akoby na moste. Je vzorom pre tých, ktorí vo viere slúžia Božiemu ľudu a zároveň majú za ľud slúžiť Bohu. Hoci mu ponosy a reptanie ľudu spôsobovalo veľa príkoria, zostáva solidárny s Božím no tvrdošijným ľudom, ktorý ho v podstate častokrát odmieta a neprijíma ho. Viera v Boha, ktorého dôverne pozná z toho, čo pre svoj ľud konal v Egypte, po ceste na púšti a na vrchu Sinaj, mu umožnila, aby ani nezľavoval z Božích požiadaviek, ale ani sa nikdy úplne od ľudu nedištancoval. Zostáva solidárny s ľudom, ktorý zhrešil a správa sa tvrdošijne. Počuli sme, ako dokáže milosť, ktorú od Boha on požíva, vyprosovať pre celý ľud. Akoby nútil Pána, aby sa znova ujal svojho ľudu a neopúšťal ho. Mojžišova láska k Bohu mu nedovolila opustiť ľud, ktorý potrebuje Božiu milosť. Mojžiš si bol vedomý, že budúcnosť hriešneho a tvrdošijného ľudu je možná len vo svetle milosrdného Boha. Po Mojžišovej prosbe sa kruhy milosrdenstva rozšíria na celý ľud a Boh príde bývať znova do stredu hriešneho ľudu a ľud bude môcť v pravej bohoslužbe Bohu slúžiť a vyprosovať si milosť.

Toto je aj úloha tých, ktorí vedú Boží ľud aj v súčasnosti. V základnom spoločenstve, v rodine, sú tými „vodcami“ otcovia a matky, starí rodičia, ďalej v tých väčších spoločenstvách sú to učitelia, predstavení, vo farnostiach kňazi, biskupi. Vždy je potrebný niekto, kto sa za ľud prihovára. Otcovia a matky, predstavení, kňazi sa môžu veľmi povzbudiť na type viery Mojžiša, ktorá to nevzdáva, ale znova a znova sa chopí možnosti ako získať Božiu priazeň.

Sme pozvaní k modlitbe za iných, predovšetkým za tých, ktorí sú nám zverení, ktorí vstúpili do nášho života na základe priateľstva. Sme pozvaní k prosebnej modlitbe za ich obrátenie, keď treba, za posilnenie vo viere, za vytrvalosť v dobrom.

2. „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.” (porov. Jn 14, 8). Táto žiadosť apoštola Filipa obnovila v plnosti časov Mojžišovu požiadavku a znova sprítomnila túžbu človeka, aby mohol vidieť Boha. Konečne však dozrel čas. “Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca.” (Jn 14,9) Pán Ježiš sa ukázal ako Otcova tvár: V Kristovi telesne prebýva celá plnosť božstva (porov. Kol 2,9), v ňom sa tá priepastná vzdialenosť medzi Bohom a človekom je úplne odstránená, lebo on je prisľúbený Emanuel, Boh s nami (porov. Iz 7,14, Mt 1,23).

Aj Mojžišova žiadosť bola vypočutá, na vrchu premenenia veľký Boží služobník a sprostredkovateľ zákona, mohol nakoniec upriamiť svoj pohľad na oslávenú tvár Boha v Kristovi (Mk 9,4). “On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty“ (Hebr 1,3) a to takým spôsobom, že v ľudskej prirodzenosti je nezničiteľným spôsobom nanovo vyformovaný „obraz a Božia podoba“ (porov. Gn 1,26-27), ktorá bola poškvrnený hriechom.

Kontemplovať Kristovu tvár znamená, že môžeme hľadieť na Boha a zároveň sa neustále snažiť podobať sa mu čo najviac „lebo keď spoznávame Boha viditeľne, boli sme strhnutí k láske vecí neviditeľných” (vianočná prefácia).

Sme každý z nás na ceste hľadania Boha? Sme si každý z nás vedomí toho, že Boh hľadá nás? Uvedomujeme v našom živote znaky, ktoré nám ukazujú na Božiu prítomnosť?

Oratio

Svätý František Assiský v roku 1224 takmer úplne slepý a zoslabnutý chorobou napísal tento chválospev:

Najvyšší, všemohúci, dobrý Pane, Tebe patria chvály, sláva i česť a každé dobrorečenie, len Tebe patria, Najvyšší; a nijaký človek nie je hoden vysloviť Tvoje meno.

Buď pochválený, môj Pane, so všetkým svojím tvorstvom, najmä s pánom bratom Slnkom, ktorý je dňom a skrze neho nám dávaš svetlo. A on je krásny a žiari veľkým jasom; o Tebe, Najvyšší, je nám znamením.

Buď pochválený, môj Pane, za sestru Lunu a hviezdy; na nebi si ich utvoril jasné, vzácne a krásne.

Buď pochválený, môj Pane, za brata Vietor, za vzduch i mračná, za jasnú oblohu i každé počasie, čím dávaš svojim tvorom obživu.

Buď pochválený, môj Pane, za sestru Vodu, ktorá je veľmi užitočná, pokorná, vzácna a čistá.

Buď pochválený, môj Pane, za brata Oheň, ktorým osvetľuješ noc. Aj on je krásny, veselý i silný a mocný.

Buď pochválený, môj Pane, za sestru našu matku Zem, ktorá nás živí a stará sa o nás a vydáva rozličné plody s farebnými kvetmi i trávu.

Buď pochválený, môj Pane, za tých, čo odpúšťajú pre Tvoju lásku a znášajú slabosť a trápenie. Blahoslavení tí, čo to pokojne znášajú, lebo Ty, Najvyšší, ich budeš korunovať.

Buď pochválený, môj Pane, za sestru telesnú Smrť, ktorej žiaden živý človek nemôže uniknúť. Beda tým, čo zomierajú v smrteľných hriechoch; blažení tí, ktorých nájde v Tvojej najsvätejšej vôli, lebo druhá smrť im neublíži.

Chváľte môjho Pána a dobrorečte mu, ďakujte mu a slúžte s veľkou pokorou!

Contemplatio

Po Bohu túži moja duša, po Bohu živom; kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?

(porov. Ž 42,3)