V rámci slávnostnej pripomienky sviečkovej manifestácie v roku 1988 sa v piatok večer 25. marca 2011 uskutočnila v Katedrále svätého Martina svätá omša, ktorej hlavným celebrantom bol bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský. Homíliu predniesol banskobystrický biskup Rudolf Baláž. Poukázal na veľkú potrebu svedectva o Ježišovi Kristovi zo strany mladých ľudí aj v súčasnosti, a to aj podľa príkladu tých, ktorí sa o ňom nebáli svedčiť v časoch totality. Na svätej omši spievali štyri mládežnícke zbory, ktoré v Bratislave účinkovali už pred pádom železnej opony.

Ešte pred svätou omšou predniesol arcibiskup StanislavZvolenský na Hviezdoslavovom námestí príhovor, v ktorom pripomenul hrdinský spôsob, akým počas sviečkovej manifestácie vtedajší aktivisti požadovali vymenovanie katolíckych biskupov, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv. Sloboda je prejavom jedinečnosti ľudskej osoby. Jej hodnota je rešpektovaná, keď sa každému členovi spoločnosti umožňuje uskutočňovať vlastné životné povolanie; hľadať pravdu a vyznávať vlastné náboženské, kultúrne a politické predstavy, vyjadriť vlastné názory. No ku slobode patrí aj schopnosť odmietnuť to, čo je morálne negatívne, nech sa to prejavuje v akejkoľvek forme. Sloboda znamená aj schopnosť účinného oddelenia sa od všetkého, čo môže prekaziť osobný, rodinný a spoločenský rozvoj. Sloboda človeka je veľká, pretože, vyjadrené biblickou rečou, človek môže jesť „zo všetkých stromov raja“. A predsa nie je nekonečná: pred „stromom poznania dobra a zla“ sa musí zastaviť. Obraz zastavenia sa pred „stromom poznania dobra a zla“ znamená, že človek si nenárokuje konať ako tvorca a absolútny pán stvorení a etických noriem. Tento obraz v konkrétnosti znamená prijatie mravnej normy, ktorú náboženstvá nazývajú Desiatimi božími prikázaniami. Preto je v dnešný deň vhodné nielen vyjadriť účastníkom sviečkovej manifestácie vďačnosť za vynikajúci a obetavý príklad osobnej slobody, ale aj obnoviť v sebe rozhodnutie žiť nadobudnutú slobodu pravdivo a správne.