11. februára 2011 sa v Bratislave - Dúbravke začala dvojdňová medzinárodná konferencia Rodina v treťom tisícročí - Familiaris consortio, nádej pre súčasnú rodinu. Podujatie, ktoré organizoval Inštitút rodiny Jána Pavla II., sa uskutočnilo pri príležitosti tridsiateho výročia vydania apoštolskej exhortácie Jána Pavla II. Familiaris consortio. Na konferencii prehovorili kardinál Jozef Tomko, podpredseda vlády Ján Figeľ i predseda Rady KBS pre rodinu a košický eparcha Milan Chautur. Úvodný príhovor, ktorý predniesol bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský, prinášame v plnom znení.
Rodina v treťom tisícročí
Text príhovoru na otvorení konferencie:
Vaša Eminencia, Exelencie, Magnificencia, Spektability, dámy a páni,
srdečne pozdravujem a vítam na území Bratislavskej arcidiecézy všetkých účastníkov medzinárodnej konferencie Rodina v treťom tísícročí, ktorú usporiadala Katolícka univerzita v Ružomberku, Teologická fakulta v Košiciach a Inštitút rodiny v Bratislave z príležitosti 30. výročia publikácie apoštolskej exhortácie Božieho služobníka pápeža Jána Pavla II. o úlohách kresťanskej rodiny v súčasnom svete Familiaris Consortio z 22. novembra 1981, ktorá odpovedala na podnety z 3. biskupskej synody, ktorá sa konala na jeseň roku 1980 v Ríme na tému kresťanskej rodiny.
Všetci si uvedomujeme, že aktuálnym javom je predovšetkým antropologický problém ohľadom pravdy o človeku a rodine. Tu sa nachádzame na šikmej ploche dishumanizácie. Ak sa vykorenia základné hodnoty a neuzná sa požiadavka dôstojnosti osoby, či v otázkach rodiny ako aj v otázkach života, budú sa vovádzať vždy početnejšie rozvracajúce prvky manipulácie, ktorými sú muž a žena zúžení na predmety, na veci, na nástroje (porov. List rodinám, Gratissimam Sane, 19). Kultúra, ktorá nechápe, alebo prinajmenšom nerešpektuje chápanie človeka v hodnosti Božieho obrazu, v hodnosti Božieho syna alebo dcéry, cez znovuzrodenie v krste, kultúra, ktorá nesmeruje k budovaniu človeka, v konečnom dôsledku si nezasluhuje si toto meno. Ide o kultúru, ktorá neprijíma tajomstvo o človeku a cez vyostrený racionalizmus a relativizmus, chce odstrániť pojem človeka ako jedinečného bytia, rešpektovaného, milovaného, lebo človek je plodom Božej lásky.
Proces nie náhodnej a zreteľnej dishumanizácie sa prejavuje mnohými spôsobmi. Je zrejmé, že v určitej častí médií jestvuje zámer spochybniť a tak vlastne podkopať kresťanské princípy rodinného života.
Aj niektorí katolíci hľadajú únik, len aby nehovorili o týchto skutočnostiach, ako o nich hovoril Ježiš (porov. Mt 19,3-9).
Veľké obavy vyvoláva postoj mnohých parlamentov a medzinárodných fór. Za morálne kritérium sa snažia presadiť pojem “politickej pravdy” cez mechanizmus parlamentnej väčšiny a cez dohodnutú a prijatú “hru”, ktorá neberie ohľad na bytostnú pravdu o ľudskej osobe, na spoločné dobro.
Súčasne sú tu snahy popierať hodnotu rodiny, ktorej definovanie sa stáva náladovým. Pozorujeme snahu vytvoriť „model“ spoločenstva, ktoré by mohlo meniť svoj obsah. Pozorujeme snahu tento nový „model“ označiť ako rodinu, pričom nový „model“ by umožňoval, aby sa spoločenstvo líšilo jedno od druhého vo svojej podstate, bolo by menlivé a takto by sa táto tzv. „rodina“ stala premenlivým produktom kultúry, okolností, individuálnej slobody. Týmto spôsobom sa smeruje k úplnému odmietnutiu pôvodného prirodzeného Bohom chceného a ustanoveného modelu rodiny, ako nám ho predstavuje Sväté Písmo.
Ak sa prijme chápanie rodiny na spôsob klubu, voľného spoločenstva bez stabilných a trvalých zväzkov, otvára sa priestor pre spoločenské uznanie a kultúrne prijatie a schválenie faktických spolužití. Faktické spolužitie predstavuje krajne nebezpečnú formu čo do svojej explicitnej formy, keď neváhajú použiť na vlastné označenie meno “manželstvo” (keď ide o spolužitie homosexuálov), ale častejšie skrytou formou, lebo sú spôsobom, ktorý má poskytnúť alternatívu manželstvu a podkopávajú ústredný pojem a pravú totožnosť manželstva.
Základný antropologický princíp židovsko-kresťanského zjavenia – človek je Božím obrazom – sa napĺňa v pravde, že v Ježišovi obraz človeka a jeho podobnosť s Bohom dosahuje dokonalosť, lebo Ježiš Kristus je dokonalý Boh a dokonalý človek. Nezmeniteľný základ tejto antropológie nádeje schopný priviesť k pochopeniu hodnoty rodiny a detí aj pre našich súčasníkov, ktorí sú vyrušení a dezorientovaní kultúrou, ktorá sa k rodine a k životu obrátila chrbtom.
Rodina je prvé prirodzené spoločenstvo, rodina má musí mať zachované svoje vlastné a originálne práva a musí zostať v strede socíálneho života.
Rodina, ktorá sa zakladá na manželstve jedného muža a jednej ženy a ktorá vzniká a žije z ich spoločenstva života a lásky, vlastní špecifický a originálny sociálny rozmer, pretože je prvým miestom vzájomných vzťahov, základnou životaschopnou bunkou spoločnosti (porov. Druhý vatikánksky koncil, dekrét Apostolicam actuositatem, 11; AAS 58 (1966) 848); je to božská ustanovizeň, ktorá je základom života ľudí ako prototyp sociálneho poriadku.
Rodina predstavuje prirodzený priestor vzájomného spoločenstva, kde má človek zakúsiť najzákladnejší a nevyhnutný vzťah lásky medzi osobami, lebo milovať znamená dávať a prijímať to, čo sa nedá ani kúpiť, ani predať, ale iba slobodne a vzájomne darovať. (porov. Ján Pavol II., list rodinám Gratissimam sane, 11; AAS 86 (1994) 883).
Som presvedčený, že v našej súčasnej náročnej situácii v celej spoločnosti a v jednotlivých rodinách bude táto konferencia o Rodine v treťom tisícročí tým najpozitívnejším prínosom, aby ste hlboko analyzovali situáciu rodiny v súčasnosti, aby ste hľadali odpoveď na problémy v náuke katolíckej Cirkvi a s osobitným zreteľom na náuku katolíckej Cirkvi prítomnú v postsynodálnej exhortácii Familiaris Consortio.
Želám Božie požehnanie a duchovný úspech tomuto podujatiu.
__________
Foto: Peter Zimen, KBS
Ďalšie fotografie z konferencie je možné nájsť vo fotobanke TK KBS.