Vo štvrtok 30. decembra 2010 večer prevzal bratislavský arcibiskup-metropolita Stanislav Zvolenský ostatky svätého Konštantína - Cyrila, ktoré do Katedrály svätého Martina priniesol nitriansky diecézny biskup Viliam Judák v sprievode kanonikov Nitrianskej kapituly. Relikviár do katedrály vniesli v slávnostnej procesii a uložili pred hlavný oltár.
Po omši s homíliou biskupa Viliama Judáka nasledovala modlitba litánií ku svätým vierozvestom Cyrilovi a Metodovi a prenesenie relikvie do Kaplnky svätého Jána Almužníka, kde si ju veriaci môžu uctiť.
V týždni od 2. do 7. januára bude arcibiskup Stanislav Zvolenský vždy 17.00 hodine slúžiť svätú omšu s homíliou na cyrilometodskú tému.
__________
Homíliu nitrianskeho diecézneho biskupa Viliama Judáka prinášame v plnom znení:
Vianočné posolstvo, ktoré slávime v týchto dňoch, nám pripomína radostnú skutočnosť, že Boh nám prichádza v ústrety, keď sa stal vo svojom Synovi, ktorého evanjelium volá „večné Slovo“ – človekom. Boh ide takto cestou ľudí. Nie cestou v podobe nadčloveka, ktorý túži po moci, ale cestou služby od jasieľ po kríž. Boh tým, že sa stal človekom, zjavil sa v podobe zraniteľnej a nakoniec ukrižovanej lásky.
Na ceste dejín sa mnohí usilujú ísť touto cestou a tak sa stať darom pre iných. Medzi nich patria apoštoli slovanských národov a spolupatróni Európy. sv. Konštantín-Cyril a sv. Metod. Z príležitosti významného 1150 výročia ich príchodu na naše územie, ktoré budeme sláviť r. 2013 ich chceme mať pred naším duchovným zrakom a učiť sa od nich. Právom. Ich pôsobením naši predkovia vstúpili do európskych dejín do vtedajšieho sveta svojou písomnou kultúrou, právnym poriadkom, predovšetkým však s etickými normami kresťanstva. Svojou múdrosťou predišli storočia, keď osvojovanie evanjelia prijímali autenticky vo svojej rodnej reči.
Pípravu na toto významné výročie začíname tu v bratislavskej Katedrále sv. Martina uctením relikvii sv. Konštantína-Cyrila, ktoré sú od r. 1964 uchovávané v Katedrále – Bazilike sv. Emeráma v Nitre.
Telo sv. Cyrila, ktorý zomrel 14. februára 869, bolo pochované s veľkou úctou, po pravej strane oltára v rímskej Bazilike sv. Klementa. Dobové kroniky spomínajú mnohé zázraky, ktoré sa udiali pri Cyrilovom hrobe. Po prestavbe baziliky boli relikvie prenesené do jej novej časti, kde sa nachádzali až do konca 18. storočia. Počas nepriaznivých čias za Rímskej republiky (1798), ktorá vznikla ako dôsledok Napoleonovej okupácie Ríma, boli relikvie prenesené do chrámu Chiesa Nuova a uložené k hrobu sv. Filipa Neri. Začiatkom 19. storočia sa relikvie dostali do vlastníctva šľachtickej rodiny Mattei. Rodina sa neskôr, i so svojimi cennosťami, medzi ktorými sa nachádzal i relikviár sv. Cyrila, presťahovala z Ríma do mesta Recanti pri Jadranskom mori. Relikvie boli naspäť odovzdané do Ríma do rúk pápeža Pavla VI. V Sixtínskej kaplnke 14. novembra 1963 za účasti biskupa Mons. Andreja Grutku, rektora SÚSCM Mons. Štefana Náhalku, terajšieho kardinála Jozefa Tomku, koncilových otcov zo Slovenska biskupov Mons. Ambróza Lazíka, apoštolského administrátora trnavského, Mons. Róberta Pobožného, rožňavského biskupa a Mons. Edurada Nécseya, apoštolského administrátora nirianskeho. Prítomna bola tiež kňažná Antici - Mattei z Recanti.
Neskoršie boli uložené boli za prítomnosti pápeža Pavla VI. v Bazilike sv. Klementa v Kaplnke sv. Cyrila a Metoda 17. novembra 1963. Nasledujúci rok bola časť relikvií darovaná katedrále v Nitre (3. februára 1964).
Svätý Otec Benedikt XVI. (18.8.2005 v Kolíne nad Rýnom) o význame relikvii povedal: „Relikvie poukazujú na Boha samotného: je to totiž On, kto silou svojej milosti dáva krehkým bytostiam odvahu, aby o ňom svedčili pred svetom. Keď nás Cirkev povzbudzuje k úcte voči telesným ostatkom mučeníkov a svätých, nezabúda, že v skutočnosti ide síce len o úbohé ľudské kosti, ale že sú to kosti osobností, ktoré navštívila všetko presahujúca Božia moc. Relikvie svätých sú stopami onej neviditeľnej, ale reálnej prítomnosti, ktorá osvecuje temnoty sveta a ukazuje Nebeské kráľovstvo, ktoré je v našom vnútri.“
Sv. Cyril a Metod nám svojím účinkovaním sprostredkovali tieto hodnoty, ktoré označujeme „dedičstvo otcov.“ Čo však rozumieme pod tým, toľko ráz, používaným výrazom?
Bohoslužba slova sv. omše k týmto svätcom nám osvetľuje, že ťažiskom tohto dedičstva je jedna viera, ku ktorej sme všetci povolaní, aby sme v nej rástli, kým nedospejeme v zrelého muža, k plnej miere Kristovho vzrastu, zachovajúc navzájom jednotu ducha vo zväzku pokoja (porov. Ef 4-13). Koreň a pôvod nášho bohatstva viery, pochádza z príkazu samého Ježiša Krista, ktorý dal apoštolom a učeníkom a ktorý podnietil aj sv. Konštantína - Cyrila a Metoda: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 20). Naša viera, zdedená od sv. Cyrila a Metoda, má svoj konečný pôvod v Bohu, je Božím darom a vovádza do Božej rodiny.
Viera, ktorú nám priniesli sv. Cyril a Metod, je pravda. Pravda o Bohu a o jeho živote, pravda o človeku, o nás, pravda o svete a o vesmíre. Pravda, ktorú ľuďom zjavil Boh ako svetlo na cestu životom, ako silu a istotu, ako pomoc.
Viera dopĺňa naše prirodzené poznanie a stavia do vyššieho svetla niektoré známe skutočnosti. Viera nám dáva odpoveď na najzákladnejšie otázky bytia, na ktoré prírodné vedy nevedia odpovedať. Aj na životné veľmi dôležité otázky.
Viera nám dá potešujúcu silu a istotu, že pochádzame z večnej lásky jediného Otca, že žijeme večne a pre večnosť, pre nepominuteľné, nepoškvrnené a nehynúce dedičstvo, že smrť nie je pre nás koncom všetkého, ale začiatkom novej večnej existencie.
Viera je teda mimoriadnym obohatením, rozšírením horizontu, ale aj prehĺbením presvedčenia. Je to súhrn právd, ktoré prijímame nie pre ich prirodzenú zrejmosť, ale preto, že nám ich zjavil sám Boh, a teda pre jeho autoritu.
Zo subjektívneho hľadiska viera je ochotné prijatie, vyznanie a uznanie týchto právd vo vlastnom živote, ktorými sa riadime, ak berieme Boha vážne. Viera teda nie je len citovým nadchnutím. Zrelá viera je celoživotný, ale aj každodenný projekt a program. Ona v nás utvára ucelený svetonázor a utvrdzuje nás v presvedčení, ktoré nám dáva vnútornú istotu, čo pochádza z Boha. Aj pre dnešného človeka žijúceho vo svete plnom neistoty, pochybnosti a úzkosti takáto nádej a istota znamená veľa, najmä keď sa treba vyrovnať s krížom, utrpením alebo s nejakým nešťastím.
Hovoríme samozrejme o živej, činorodej viere, ktorá sa prejavuje v živote, v skutkoch. Lebo taká viera pretvára a zošľachťuje mravy, pomáha človeku k vyššej dôstojnosti, a tak pozdvihuje jednotlivcov i národy.
Každý kultúrny národ si zachováva pamäť na svoje počiatky a na hodnoty dôležité pre jeho históriu i prítomnosť. My také dedičstvo tiež máme, len si ho musíme znovu a znovu obnovovať a oživovať, aby sa nestalo iba vzletným rečníckym výrazom, ktorý už pre nové generácie málo znamená. Pripomenul nám to pápež Pavol VI. roku 1969, na tisícsté výročie smrti sv. Cyrila, keď nás vyzval: „Nech je pre vás posvätným záväzkom s nadšením si pripomínať staroslávne vznešené činy vlastného národa a s pozornosťou oživovať význačné udalosti zaznačené v dejinách. Veď každá ustanovizeň udržuje vlastnú životnú silu v tej miere, v akej dbá na svoj pôvod a v akej zachováva posvätné dedičstvo otcov. Keď ním pohŕda, zakrpatie a oslabne.“
V podobnom duchu sa nám často prihováral pápež Ján Pavol II., ktorý sa k tomuto dedičstvu hrdo hlásil ako to vyjadril aj na záver duchovných cvičení vo Vatikáne (7. marca 1998), ktoré viedol Ján Chryzostom kardinál Korec, nitriansky biskup: „Vo Vašej osobe a vo Vašich meditáciách viac než tisícročná kresťanská tradícia, ktorá má svoje korene v diele sv. Cyrila a Metoda, priniesla znova svoje ovocie, darované biskupovi Ríma, ktorý je synom a dlžníkom tej istej tradície.“ Tiež jeho slová vyjadrené na adresu nášho národa na národnej púti Slovákov 9. novembra 1996: „Drahí bratia a sestry! Európa prežíva veľmi háklivé obdobie svojich dejín: kresťania spolu s ľuďmi dobrej vôle sú povolaní ponúknuť (jej) doplnok života... Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich generácií.“
Stopy cyrilo-metodstva v našich dejinách upevňovali nás nielen v jednote s Rímom, s Apoštolskou stolicou, ale prehlbovali aj naše vedomie s vlastnými dejinnými osudmi. Preto tieto hodnoty zostávajú pre nás prameňom obnovy tých duchovných síl, ktoré nás udržali pri živote a pri viere po celé tisícročie.
Celkom oprávnene platia slová biskupa Michala Rusnáka: „Pri Božom oltári sa náš národ zrodil, v tôni oltára sv. Cyrila a Metod žil a rástol, v krušných časoch sa okolo oltára združoval. Kresťanský Boh je preto nielen symbolom, ale podstatnou silou a nádejou nášho národného života.“
Dedičstvom otcov- teda cyrilo-metodskými hodnotami je sprítomnená historická skúsenosť, ale aj inšpirácia ku stavbe našej prítomnosti a budúcnosti.
Spojme sa pri relikviách sv. Cyrila v modlite, ktorú predniesol zomierajúci Cyril, ktorá môže byť aj duchovným testamentom pre nás všetkých veď nám so svojim bratom Metodom priniesli hodnoty nepredstaviteľných hodnôt: „Pane Bože môj, ktorý si všetky anjelské zbory a netelesné sily stvoril, nebo si vystrel a zem si založil a všetko jestvujúce z nebytia v bytie priviedol, a ktorý vždy vypočúvaš tých, čo plnia tvoju vôľu a boja sa teba a čo zachovávajú tvoje prikázania, vyslyš moju modlitbu a zachovaj verné stádo, nad ktorým si ustanovil mňa, nesúceho a nehodného svojho sluhu. Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby tých, čo vyslovujú proti tebe rúhanie, a znič trojjazyčný blud a zveľaď Cirkev svoju množstvom. Všetkých spoj do jednoty, učiň ho ľudom znamenitým, jednomyseľným v pravej viere a správnom vyznávaní a vnukni do ich sŕdc slovo tvojho prijatia za synov. Lebo to bol tvoj dar, takže si nás nehodných, ochotných na dobré skutky a tebe milé činy prijal hlásať evanjelium tvojho Krista. Ktorých si mi dal, ako tvojich tebe odovzdávam, spravuj ich svojou mocnou pravicou skry ich pod ochranu svojich krídel, aby všetci chválili a slávili tvoje meno, Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen“ (ŽK XVIII).
__________
Foto: Timo Pozdech, TK KBS
Ďalšie fotografie zo sv. omše je možné nájsť vo fotobanke TK KBS.