Lectio divina textu evanjeliového stretnutia Ježiš s bohatým mladíkom (Mt 19,16-22) z cyklu Stretnutia s Ježišom.

Prinášame plný text, audio záznam a fotografie z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 6. januára 2010.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:

Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (44MB, 128kbps)

Nasleduje text Lectio divina:

Modlitba

Svätý Otče, skrze Ježiša Krista, tvojho Syna, Slovo života, ktoré sa pre nás stalo telom, zošli na nás svojho Ducha Svätého; nech otvorí naše uši, aby sme pozorne počúvali slovám Písma a nech osvieti naše mysle, aby sme ich chápali do hĺbky. Učiň vnímavými naše srdcia, aby sme s radosťou prijali tvoju vôľu a pomáhaj nám vydávať o nej svedectvo v živote. Amen.

Uvedenie do stretnutia

Stretáme sa vo vianočnom období, dnes v tento trojkráľový večer. V evanjeliu dnešného sviatku sa múdri muži po dlhej ceste z východu, z prvotného strediska ľudskej civilizácie prišli pokloniť malému Ježišovi, židovskému kráľovi a Pánovi celého sveta a odovzdali mu dary bežne darované pri návšteve kráľa: zlato, kadidlo a myrhu. Na základe týchto kráľovských darov a žalmu 72 boli v ľudovej tradícii pokladaní za troch kráľov. Dary človeka pre Boha však nedosahujú veľkosť toho daru, ktorý nám on dal vo svojom Synovi. A odvtedy nás Boh cez Ježiša neukončil obdarúvať. Ježiš chcel obdarovať aj bohatého mladíka svojou blízkosťou, keby ho nasledoval. Stretnutie mladíka s Ježišom začalo nadšene, no končí smutne. Je to stretnutie, kde ľudská sloboda povedala „nie“ ideálu a dokonalosti, po ktorých túžila. Predložený ideál si však vyžaduje slobodnú odpoveď, inak by bol nanútený. Dnes večer sa nechajme obdarovať slovom o stretnutí Ježiša s mladíkom podľa evanjelistu Matúša, aby sme sa upevnili v nasledovaní Pána.

Lectio

Mt 19,16-22

¹⁶ Tu k nemu ktosi pristúpil a pýtal sa ho: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“
On mu povedal: ¹⁷ „Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života zachovávaj prikázania!“
¹⁸ On sa ho opýtal: „Ktoré?“
Ježiš odpovedal: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! ¹⁹ Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“
²⁰ Mladík mu povedal: „Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?“
²¹ Ježiš mu vravel: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“
²² Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.

Kontext úryvku

Stretnutie Ježiša s bohatým mladíkom opisujú traja synoptickí evanjelisti (Mt 19,16-22, Mk 10,17-22; Lk 18,18-23) v rámci mesiášskeho výstupu Ježiša do Jeruzalema. V Matúšovi 19 a Markovi 10 sa stretnutie s mladíkom uskutočnilo v judskom kraji za Jordánom, kam Ježiš odišiel z Galiley,  aby sa tak vyhol Samárii. Z kraja za Jordánom neskôr vystúpil cez Jericho do Jeruzalema. V kraji za Jordánom sa Ježiš stretá s rôznymi osobami: s farizejmi, deťmi a bohatým mladíkom. Cez tieto stretnutia sa konkretizuje prežívanie Božieho synovstva a bratstva s Ježišom a inými ľuďmi v rámci cirkevného spoločenstva.

Pri stretnutí s bohatým mladíkom Pán Ježiš objasňuje vzťah človeka k materiálnym veciam. Kapitola 19 v Matúšovom evanjeliu nám takto vykresľuje vzťah k trom základným dobrám ľudskej osoby: k životnému partnerovi (Mt 19,1-12), k deťom (Mt 19,13-15) a k materiálnym veciam (19,16-30). Nasledovníci Ježiša majú žiť svoje vzťahy k najbližším osobám a k materiálnym dobrám nie na základe vlastnenia a ovládania, ale ako dar a spoločenstvo.

Vypočutý úryvok o stretnutí s mladíkom tvorí súčasť perikopy o pravom bohatstve v podobe večného života, ktorá má tri časti:

i) naša stať (vv. 16-22) je o nevyhnutnosti byť slobodný od hmotných dobier, aby sme dokonale realizovali Božie synovstvo;

ii) druhý úsek (vv. 23-26) hovorí o bohatstve ako reálnej prekážke vstupu do Božieho kráľovstva;

iii) v treťom úseku (vv. 27-30) Ježiš sľubuje pravé bohatstvo Petrovi a učeníkom, ktorí opustili všetko.

Aj náš úryvok sa dá rozdeliť na tri časti pomocou otázok mladíka, ktorý sa až tri krát pýtal Ježiša postupne na rôzne skutočnosti:

1) Prvú časť tvoria verše 16-17, otvára ju otázka mladíka, čo dobré treba robiť pre večný život?

2) Druhý úsek, verše 18-19 uvedie otázka: ktoré prikázania treba zachovávať?

3) Záverečná otázka: Čo mi ešte chýba? uvádza tretiu časť (vv. 20-22) o túžbe po dokonalosti.

Komentár: Pristúpme k bližšiemu porozumeniu túžby mladíka a Ježišovej ponuky. Všetci traja evanjelisti opisujú bohatého muža ako čestného, nikdy necudzoložil, nezabil, nekradol, nikdy krivo nesvedčil a ctil si svojho otca i matku! Matúš ho predstavil ako mladíka (19,22), Lukáš ako popredného muža, čiže židovského veriaceho na významnom poste (18,18). Pravdepodobne patril medzi chassidim, tzv. zbožných židov, ktorí milovali modlitbu a túžili po Bohu a jeho prítomnosti. Mladík prišiel k Ježišovi a vyjadruje mu úctu oslovením učiteľ, podľa Marka dokonca k nemu pribehol a kľakol si pred ním (10,17). U Marka a Lukáša nájdeme v oslovení učiteľ dobrý určité zalichotenie Ježišovi, ktoré on odmietol a upozornil mladíka na pravý prameň dobra v Bohu. Ježiš tým nepoprel svoju dobrotu ani božstvo, ale pozval mladíka uvedomiť si tajomstvo dobra, ktoré vytušil v spojitosti s ním.

Mladík sa pýta Ježiša, čo dobré má robiť, aby mal večný život. Mladíkovi záleží na Ježišovom názore, trojité dopytovanie svedčí o tom, že sa pýta Ježiša ako toho, o kom je rozhodne presvedčený, že mu môže ukázať cestu k večnému životu. V príbehu prekvapuje Ježišov dôraz na výraz dobré. Na otázku Ježiš položí protiotázku a tvrdenie: Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. V židovskej tradícii sa z úcty k Bohu nespomínalo Božie meno. Ježiš tu taktiež priamo Boha nespomenul, ale ako veriaci žid označil výrazom dobrý samého Boha. Keď chcel niekto u židov poznať „dobro“ a „dobrého“, týkalo sa to priameho vzťahu s Bohom. Ježiš v odpovedi mladíkovi jasne hovorí, že večný život sa dá dosiahnuť plnením príkazov zákona. Dodržiavanie zákona je podľa židovského učenia prostriedkom k spáse. Aj Pavol hovoril v 1 Kor 7,19: Obriezka nie je nič a neobriezka tiež nie je nič, ale zachovávanie Božích prikázaní.

Mladík chcel druhou otázkou spoznať, ktoré prikázania sú najdôležitejšie pre zachovávanie. Židovská tradícia počítala z piatich Mojžišových kníh zákona až 613 príkazov a zákazov. Spomíname si tiež na otázku zákonníka položenú Ježišovi v jeruzalemskom chráme o najdôležitejšom prikázaní. Ježiš vymenoval tentoraz mladíkovi prikázania z druhej tabule Desatora týkajúce sa blížneho, najskôr štyri zákazy: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! a jeden príkaz o úcte k rodičom. V Matúšovi nájdeme navyše pridaný aj zhrňujúci príkaz lásky voči blížnemu z Knihy Levitikus 19,18b: miluj svojho blížneho ako seba samého považovaný za najlepší súhrn celého zákona. U Marka je obdobne navyše zákaz: Nebudeš podvádzať (porov. Lv 19,13a). Odlišnosť poradia a počtu príkazov v spracovaní udalosti s mladíkom v evanjeliách poukazuje na voľnejšie podávanie príkazov Desatora za čias Ježiša. Tento zoznam príkazov nás prekvapuje ešte v inej, záhadnejšej veci: chýbajú v ňom totiž príkazy týkajúce sa vzťahu s Bohom. Nebol práve ten prvoradý?

Tento vzťah je však vrcholom celého stretnutia a nepriamo ho vystihne následná výzva Ježiša mladíkovi po rozdaní majetku prísť k Ježišovi a nasledovať ho. Vzťah s Bohom sa v príbehu odhaľuje tak v úplne novej perspektíve, cez Ježiša, v ktorom je mimoriadne Boh s nami, Emanuel. Mladík nie je teda ďaleko od Božieho kráľovstva, ako nebol od neho ďaleko ten zákonník, ktorý stál pred Ježišom a chválil ho za zhrnutie príkazov do dvojitého príkazu lásky k Bohu a k blížnemu a zmienil sa, že ich plnenie je viac ako všetky zápalné a ostatné obety (Mk 12,33). Vzťah k Bohu sa začína žiť po novom práve cez Ježiša, ktorý stojí pred mladíkom aj pred zákonníkom, a stačí obrátením sa k Ježišovi vstúpiť do Božieho kráľovstva.

Po Ježišovom menovaní príkazov mladík napoly hrdý konštatuje: Toto všetko som zachovával. Matúš vynechal vo vete mladíkovo objasnenie od mojej mladosti, čo by bolo nadbytočné v prípade toho, kto sa nachádza v období mladosti. Mladík napoly sklamaný však jasne cíti, že mu čosi chýba. Vie, že neprestupovať príkazy a nerobiť zlo nie je vrcholom životného snaženia. Veď ani mŕtvi neprestupujú zákazy a v úcte voči rodičom sa nedokážu prehrešiť. Mladík chce niečo viac, preto sa znova pýta Ježiša: Čo mi ešte chýba? Táto otázka nie je v Markovom a Lukášovom evanjeliu. Je však u Matúša, ktorý Ježiša často predstavuje ako v postupných krokoch odhaľuje pravú cestu do večného života a aj tu takýto Ježišov spôsob privádza mladíka viac a viac k túžbe po jej poznaní.

U Marka nájdeme zasa pred výzvou mladíkovi výnimočný detail pred záverečnou výzvou mladíkovi: Ježiš naňho pozrel s láskou (10,21). Akoby chcel Ježiš týmto pohľadom v mladíkovi vzbudiť sympatiu a odpoveď pre to, k čomu ho vyzve. Nechať sa premôcť touto láskou je základom večného života. Tento pohľad lásky zanechá zároveň človeka smutného, dokiaľ sa mu nepodvolí. Nepokoj vo vnútri toho, kto nie je na dobrej ceste, je tak vždy prínosom.

V závere stretnutia zaznie výzva Ježiša: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Po úvodnej podmienke zazneli mladíkovi konkrétne príkazy, ktoré presahujú povahu odporúčania. Ježiš tu ide ponad riadnu cestu spásy, akú poznali zbožní židia. V nových časoch, v „plnosti časov“ (Gal 4,4), v čase naplnenia zákona nestačí poznať a žiť len starozákonnú cestu spásy, ale je potrebné ju doplniť o život podľa Ježišovho evanjelia.

Ježišovu výzvu predchádza viacznačný úvod: ak chceš byť dokonalý. Niečo podobné zaznelo všetkým poslucháčom v Ježišovej reči na vrchu v radikálnej požiadavke v podobe imperatívu: Buďte dokonalý ako je dokonalý váš nebeský Otec (Mt,5,48). Slovo dokonalý má zásadnú dôležitosť pre Matúša. Grécky výraz téleios môže značiť dospelý, čo by bol opak k mladíckemu veku pýtajúceho sa. V biblickej židovskej tradícii však hebrejský výraz tamím prekladaný ako téleios znamená úplný; a táto úplnosť označuje nerozdelenú poslušnosť a oddanosť Bohu. Význam úplný veľmi dobre zodpovedá mladíkovej otázke: čo mi ešte chýba? Výraz dokonalý sa teda neviaže, ako sa bežne zdá, na nejaký ľudský ideál v zmysle dokonalého poznania alebo opravdivej čnosti, čo je blízke skôr gréckej kultúre.

Ježiš chce priviesť mladíka k oddanosti Bohu cez nezvyčajný spôsob života, ako to urobil už pri povolaní apoštolov. Kvôli dokonalosti je potrebné urobiť niečo, čo ide ponad normálny a bežný spôsob, čiže pripútať sa k Ježišovi: Potom príď a nasleduj ma! Výzvu k nasledovaniu predchádzala požiadavka: choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Táto výzva k zrieknutiu sa majetku bola nevyhnutná špecifická podmienka pre mladíka, aby získal požadovanú nerozdelenosť srdca a pravý poklad v nebi, čiže nebeské kráľovstvo. Mladík má konať ako človek, ktorý keď našiel poklad v poli, spontánne predal všetko, čo mal a kúpil pole s pokladom (Mt 13,44). Ježiš tu navrhuje dokonalosť bez limitov, ktorá sa konkretizuje cez radikálnu lásku k chudobným a potom najmä v obetavom nasledovaní Ježiša na ceste kríža. Osoba Ježiša je tak najvyššou normou morálky pre mladíka.

Záverečný verš: Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok utvorí zo stretnutia pomerne smutný príbeh evanjelia. Slovo Ježiša uviedlo mladíka do hlbokej krízy. V jeho srdci začína boj. Túžba po nasledovaní Ježiša a po získaní večného života bude v ňom neupokojená, pokiaľ sa neoslobodí od otroctva svojmu idolu. Radosť je často v evanjeliách plodom vzdania sa materiálnych dobier, zatiaľ čo smútok pociťuje človek naviazaný na materiálne dobrá, ktoré vlastní, alebo ktoré skôr vlastnia jeho. Ježiš však už predtým povedal: Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone (6,24).

Meditatio

Čo hovorí tento príbeh nám?

1) Cez hlavného hrdinu nám otvára tému idealizmu mladého človeka v túžbe po dokonalosti. Mladý človek je ochotný urobiť viac ako len bežné veci, je ochotný aj pre nezvyčajné kroky. Mladí ľudia vo svojom ideálnom veku mladosti túžia asi najviac po dokonalosti. No kresťanská dokonalosť spočíva po celý život v nasledovaní Ježiša Krista do Otcovho domu, po zrieknutí sa všetkého, čo nám v tom prekáža. Boh nás vo Svätom písme uisťuje, že nenecháva nič nedokončené, a vedie človeka k večnému cieľu. Pretože všetci hľadajú dokonalosť, zdá sa Ježišova podmieňujúca veta „ak chceš byť dokonalý“ zbytočná, no určite nie je. Niektorí svätí práve v mladom veku - ako svätí Anton pustovník, František, Anton Paduánsky, Klára, páter Pio, Ján Mária Vianney a nespočetné zástupy iných - zobrali doslova tieto slová a žili ako i dnes žijú mnohí muži a ženy nasledovanie Ježiša v radikálnej chudobe. Takýto štýl života je blízky obrazu samotného Ježiša a prvotnej Cirkvi v Lukášovom podaní. Podľa Lukáša Ježiš realizuje veľký milostivý rok (porov. Lk 4,18-21). Mladá prvotná Cirkev opísaná v Lukášových „Skutkoch apoštolov“ ohlasuje vykúpenie sprostredkované Božím Synom, pričom žije v konkrétnych podmienkach chudobu, spoločné zdieľanie dobier i kresťanskú lásku (porov. Sk 2,42-48; 4,32-35), hoci aj do ideálnej jeruzalemskej komunity sa vkradol majetnícky duch, keď manželia Ananiáš a Zafira (Sk 5) predstierali, že odovzdali komunite všetky peniaze za predané pole, čo ich obralo dokonca o život.

2) Stať otvára veľmi známu tému evanjeliovej chudoby. Chudoba svedčí o tom, že Boh je jediným pravým bohatstvom človeka. Ak sa prežíva podľa Kristovho príkladu, ktorý hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobný, aby sme sa my jeho chudobou obohatili (2 Kor 8,9), vyjadruje úplné sebadarovanie, aké sa uskutočňuje medzi troma božskými osobami. Tento dar sa vylieva na stvorenie a v plnosti sa prejavuje vo vtelenom Slove a v jeho vykupiteľskej smrti. Človek, ktorý odpovedá láskou pri stretnutí s Božou láskou sa oslobodzuje od mamony a lipnutia k bohatstvu. Výrok sv. Jána Zlatoústeho pripomína, že vnútorná chudoba je potrebná, ale nie je dostatočná: treba konkrétne pomáhať chudobným zo svojho majetku a dodáva: Boh chce priviesť všetkých ľudí k dokonalosti, ale nie všetci ľudia majú dobrú vôľu spolupracovať s ním. Pritom Ján Zlatoústy verí jednoznačne v silu ľudskej vôle; podľa neho, aby sa došlo s Božou pomocou k dokonalosti, stačí iba chcieť. Sv. Bazil pozýva aj otcov rodín, aby mali odstup od bohatstva, ktoré je zbytočnosťou, aby tak nešli proti prikázaniu lásky, ktoré si vyžaduje určitú rovnosť a solidaritu v prístupe k materiálnym dobrám medzi ľuďmi. Starostlivosť o rodinu a deti nemôže ospravedlniť zanedbávanie Pánovho príkazu lásky.

Dialóg medzi Ježišom a bohatým mladíkom je príkladom dialektickej rovnováhy. Ježiš sa jednak odvoláva na Božie prikázania. Podľa židovskej mentality bolo možné dosiahnuť dedičstvo večného života, ak sa dodržiavali prikázania. Mladík je verný v ich plnení. Ježiš od neho chce, aby sa zriekol majetku a pridal sa k jeho učeníkom. Nutne to však neznamená, že všetci Ježišovi učeníci žili v úplnej chudobe bez väzby na majetok. Napr. Peter s Ondrejom naďalej vlastnili dom v centre bohatého Kafarnauma a poskytovali ho Ježišovi, ktorý asi práve v ňom býval. Ježišova radikálna požiadavka sa týka konkrétne mladíka, ktorý mal veľký majetok. Mal dokázať úprimnosť svojho záujmu o večný život zrieknutím sa všetkého. Skúška sa ukázala užitočnou, lebo mladík ňou neprešiel. Ježiš poznal srdce mladíka a jeho naviazanosť na majetok. Bola to skúška popri jasných rozdieloch podobná skúške Abraháma, ktorý mal obetovať Bohu svojho jediného milovaného syna Izáka a tak definitívne nasledovať Boha a uveriť mu; Abrahám sa na to podujal a paradoxne syna získal.

Ježiš sa po odchode mladíka pozrel na svojich učeníkov, aby im potvrdil, že väzba k bohatstvu je vážnou prekážkou pre vstup o Božieho kráľovstva. Učeníci sa rozrušili, čo svedčí o tom, že ani oni sa necítili úplne slobodní od prostriedkov a majetku. Ježiš chápe ich úžas a preto používa orientálnu metaforu o nemožnosti: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva. Od stredoveku veľmi rozšírený výklad o uchu ihly ako úzkej bráne vedľa hlavnej brány oberá túto metaforu o presvedčivú dôkazovú silu, kde najväčšie zviera Palestíny nemôže za žiadnych okolností vojsť do najmenšieho otvoru. Keď učeníci počuli toto slovo, veľmi sa divili a hovorili: Kto potom môže byť spasený? Ježišova odpoveď zapadá do teológie daru, keď im povedal: Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné. Spása je totiž vždy aj Božím darom.

Je jasné, že Ježiš učil svojich učeníkov chudobe a chcel, aby bola jeho Cirkev chudobná, ale zároveň poukazoval na novosť svojho učenia vyhýbajúceho sa zásade, že dodržiavanie určitých pravidiel chudoby zaisťuje automaticky večný život. Ježiš nás učí, že mimo Boha a jeho otcovskej milosrdnej moci a lásky nemožno nič absolutizovať, ani osobnú chudobu, či chudobu Cirkvi. Ježiš učí tomuto náročnému dialektickému prístupu. Na jednej strane chce od niektorých, aby sa zriekli všetkého a v úplnej chudobe nasledovali Ježiša, a keď to urobia, sami robia len to, čo mali urobiť. Na druhej strane nechce absolutizovanie tohto postoja, lebo tak by sa obmedzovala Božia sloboda konať, keďže Boh môže vzbudiť svojich učeníkov aj z nehodných ľudí, veď Bohu je všetko možné!

3) Výzvu Ježiša bohatému mladíkovi z príbehu chápeme viac ako len evanjeliovú radu pre niektorých vybraných ľudí. Ježišova výzva zaznieva istým spôsobom každému, kto chce Ježiša nasledovať v konkrétnych životných podmienkach. Ježiš neutvoril totiž dvojitú cestu pre menej dokonalých a dokonalejších, bol vždy radikálny vo svojich požiadavkách. Existujú však dva typy ľudských odpovedí na Ježišovu výzvu: pozitívna a negatívna odpoveď, v rámci ktorých sa dokonalosť realizuje alebo zanedbáva. Nasledovať Ježiša v chudobe a postoji odstupu od bohatstva, majetkov a mamony je iste pozvanie pre všetkých veriacich v Ježiša Krista a nielen tých. Nezabúdame na slová Ježiša, že je nemožné slúžiť Bohu a mamone. Niektorí sú pozvaní zložiť sľub chudoby, iní ju žijú bez sľubov – a vždy je tento odstup od majetkov a vlastnenia natoľko platný, nakoľko je nasledovaním Ježiša a nakoľko je zároveň prorockým znamením pre všetkých. Evanjeliovo prijatá chudoba nám dáva slobodu voči osobám, veciam, postaveniu v tomto svete, kde sme pútnikmi, a vždy máme po nej túžiť, aby sme boli slobodnejší pre činorodú lásku voči Bohu, ľuďom i celému stvoreniu. Ježiš hovorí jasne všetkým: Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? (Lk 16,11).

Od čias sv. Ambróza a Augustína sa výzva Ježiša k rozdaniu majetku začala označovať ako consilium, rada. Popri tomto texte o chudobe sa k evanjeliovým radám radil aj text o celibáte v Mt 19,12 a o poslušnosti: príď a nasleduj ma! (Mt 19,21b). Niektorí v dejinách cirkvi pochopili túto evanjeliovú požiadavku absolútne a Boh si ich v slobode povolal k vita apostolica, k radikálnemu nasledovaniu aké chcel vzbudiť u bohatého mladíka. Tak ako pre celibát a panenstvo pre nebeské kráľovstvo, tak aj pre evanjeliovú chudobu platia Ježišove slová (Mt 19,11-12): Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané. Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí. Boh dáva rozličné dary i rozličné povolania, každému osobitne, ako nám pripomína sv. Pavol: chcel by som, aby boli všetci ľudia tak, ako som ja; lenže každý má svoj vlastný dar od Boha: jeden tak, druhý inak (1Kor 7,7), ale každý dar je pre spoločné dobro (1Kor 12,7), čo má slúžiť uplatňovaniu lásky ktorá je pre všetkých.

Nie všetci môžeme konať a žiť ako blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty, ale nikto z nás kresťanov nemôže zanedbať naše nakladanie s materiálnymi dobrami a prejav lásky voči najbiednejším. Pre všetkých, ktorí sme uverili Ježišovi a chceme ho stretnúť s úžitkom ako Zachej a nie ako bohatý mladík, sa životné putovanie v Božom ľude odvíja cez svedectvo chudoby, pokory a služby. Vlastnenie a bohatstvo, pýcha a ovládanie iných sú zbrane, ktorými nás nepriateľ našej spásy drží v otroctve. Môžeme dnes vidieť aj mnoho chudobných, ktorí majú srdce bohatých, pretože lipnú na majetku a úspechu. To čo sa týka materiálnych dobier, týka sa aj dobier intelektuálnych, morálnych a duchovných: každý dostávame rôzne talenty, aby sme ich prijali ako deti nebeského Otca, bratia a sestry Ježiša Krista a podelil sa s nimi na našej spoločnej púti do domu nebeského Otca.

Náš kresťanský život a naše každodenné aktivity sú jedným celkom pred Bohom. Nemožno akceptovať v našom živote tak častý jav, že mnohí sme zbožní v modlitbách a v kostole a žijeme veľmi málo s Bohom vo svojich každodenných aktivitách, v práci, kultúre, politike, športe, zábave atď. Mladíkovi sa zdala cena za nasledovanie Ježiša príliš veľká, preto odišiel smutný. Zrejme očakával od Ježiša odporúčanie, aby konal dobré skutky, dával almužnu alebo iné veci, ktoré mohol konať so svojim bohatstvom bez toho, aby musel radikálne meniť svoj život. Ježiš je však náročný, preto - aby bol niekto naozaj jeho učeníkom - žiada celého človeka – bez rozdelenia na to, čo je a čo má. Ak ten, ktorý je Dobrý niečo žiada, je potrebné to vykonať a to i vtedy, ak sa to týka úplného zrieknutia všetkého.

Táto Ježišova požiadavka bola osvojená mnohými a preto prosme v tomto roku kňazov, aby tí, ktorých Ježiš pozýva nasledovať ho mimoriadnym spôsobom, dokázali sa zrieknuť všetkého a nasledovať ho. Ježišova výzva sa pritom týka každého z nás, kto chce vo svojom stave a povolaní nasledovať Ježiša, dobrého Učiteľa. Duch Svätý nám tak pripomína, že každý z nás, kto chceme skutočne nasledovať Ježiša zažijeme, alebo sme už aj zažili chvíle, keď Pán od nás žiadal, alebo bude žiadať úplné zrieknutie sa toho, čo pokladáme za svoje istoty, aby bolo „nebeské kráľovstvo“ ako jediný cieľ našich slov, konania a nezanedbávania dobrého.

Oratio

Svätý Ján Zlatoústy pred Pánom Bohom a pred veriacimi takto uvažoval o bohatstve:
„Ó, tyrania bohatstva! alebo lepšie: ó, zloba tých, ktorí sa tyranii bohatstva spontánne dávajú do služieb. V skutočnosti nie je to bohatstvo, čo má nad nami veľkú moc, naopak, sme to my, čo sme veľmi slabí a jeho otroci, my sme tí biedni, viažuci sa na pozemské dobrá, telesní, hlúpi. Áno, jeho moc nie je naozaj veľká! Povedz mi: čo v skutočnosti zmôže bohatstvo? Nič, iba obmedzenosť a necitlivosť! Ak sám diabol, prekliaty démon, tak zlý a tak obratný, aby vo všetkom urobil zmätok, nemá v konečnom dôsledku žiadnu moc, akú moc by potom mohlo mať bohatstvo? Keď vidíš striebro, predstav si, že je to cín. Nedarí sa ti to? Dobre, uvedom si, čím ono skutočne je: súčasť zeme, nič iné ako súčasť zeme.

Ani táto úvaha ťa nepresvedčí? Mysli teda, že zomrieme a že mnohí z tých, čo mali majetky, nič nezískali zo svojho bohatstva, že veľmi mnohí, ktorí sa bohatstvom obklopili, stali sa popolom a prachom a teraz znášajú najbolestnejšie utrpenie. V skutočnosti sú oveľa biednejší než tí, ktorí majú veci z hliny a skla: tí, ktorí spia v posteli zo slonovej kosti, sú často nešťastnejší než tí, ktorí na jednoduchom lôžku. Povieš však: Bohatstvo je také príjemné. Sú mnohé iné veci ďaleko príjemnejšie: kvety, čistý vzduch, obloha, slnko, potešujú zrak omnoho viac. Ostatne, striebro sa často pokryje tmavým povlakom, ktorý mnohí označujú ako čierny. Čo máš z čierneho obrazu? Slnko, obloha, hviezdy nie sú čierne. Osobitnú radosť spôsobuje vidieť kvety také mnohoraké vo svojich farbách, je to väčšia radosť ako vidieť lesk striebra.

Tebe nespôsobuje radosť pohľad na pekný kvet ale lakomstvo a nespravodlivosť. Kvet potešuje dušu, nie striebro. Vyhoď von z tvojej duše tú zlú záľubu a uvidíš, že to, čo sa zdalo cenné, je úbohejšie ako blato. Odhoď od seba ďaleko túto slabosť. Osoby, ktoré majú horúčku, aj keď vidia špinavú vodu, snažia sa z nej napiť, ako keby to bola čistá voda z prameňa, a osoby, ktoré sú zdravé, niekedy za vodou ani netúžia. Odhoď túto chorobu a uvidíš veci, ako sú.“ (Sv. Ján Zlatoústy, Homília 7 na 1. Timotejovi 2,2-4¹).

Pane, pomôž mi, aby som nepil nečistú vodu materiálneho bohatstva, (porov. Lk 8,14), ale daj, aby som poznal a konal, že treba hľadať to, čo je hore (porov. Kol 3,1), aby som hľadal najprv Tvoje kráľovstvo a ostatné dostanem navyše (porov. Mt 6,33).

Contemplatio

Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.

(Mt 6,24)

__________

¹ http://www.clerus.org/bibliaclerusonline/IT/cbf.htm#cj