Lectio divina biblického úryvku pod názvom Uháňam za tým, čo je predo mnou (Flp 3,7-16) z cyklu Piť z prameňov nádeje v jubilejnom roku.

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 2. apríla 2025.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:

Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (38,0MB)

Modlitba

Svätý Otče, skrze Ježiša Krista, tvojho Syna, Slovo života, ktoré sa pre nás stalo telom, zošli na nás svojho Ducha Svätého; nech otvorí naše uši, aby sme pozorne počúvali slová Písma a nech osvieti naše mysle, aby sme ich chápali do hĺbky. Učiň vnímavými naše srdcia, aby sme s radosťou prijali tvoju vôľu a pomáhaj nám vydávať o nej svedectvo v živote. Amen.

Uvedenie do stretnutia

Venujeme sa čnosti nádeje, aby sme získavali o nádeji hlbšie poznanie, aby sme ho premieňali na pochopenie a schopnosť uskutočňovať čnosť nádeje v našom živote.

Dnes budeme uvažovať na úryvkom z Listu svätého apoštola Pavla Filipanom. Filipy bolo staroveké mesto v Macedónsku. Pavol navštívil Filipy na druhej misijnej ceste r. 50 a 51 a založil tam prvé kresťanské spoločenstvo na európskej pôde (porov. Sk 16,12-40). Kresťania tohto malého spoločenstva pochádzali zväčša z pohanstva a vyznačovali sa osobitnou oddanosťou Pavlovi. Keď bol svätý Pavol vo väzení napísal im list.

Započúvajme sa teraz do úryvku z 3. kapitoly Listu svätého apoštola Pavla Filipanom.

Lectio

Flp 3,7-16

⁷ Ale čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu. ⁸ A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista ⁹ a našiel sa v ňom bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale s tou, ktorá je skrze vieru v Krista – spravodlivosťou z Boha, založenou na viere –, ¹⁰ aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti, ¹¹ aby som tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych.
¹² Nie že by som ho už bol dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý, ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa.
¹³ Bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. ¹⁴ Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi.
¹⁵ A všetci dokonalí takto zmýšľajme! A ak niečo chápete ináč, aj to vám Boh zjaví. ¹⁶ Ale k čomu sme už dospeli, toho sa držme!

Kontext úryvku

Protiklad „zisk-strata“ bol židovským učiteľom zákona dôverne známy. Apoštol Pavol využíva tento protiklad, aby veľmi jadrným jazykom vyjadril, že všetky privilégiá príslušnosti k vyvolenému národu sú v protiklade s Kristom, čiže s novým obsahom viery. Pavol si uvedomil, že na to, aby sme prijali nový obsah viery, aby sme dospeli k stavu „byť v Kristovi“, sú privilégiá príslušnosti k vyvolenému užitočné len čiastočne, ba v niektorých prípadoch môžu byť skôr prekážkou (Flp 3,7). V Kristovi bolo potrebné začať akoby od nuly a všetky privilégiá príslušnosti k židovskému národu zavážili len málo pri novom hodnotení spravodlivosti v Kristovi.

Apoštol Pavol predstavuje protiklad voči vlastnému predchádzajúcemu životu, čím chce naznačiť aj protiklad, ktorý bol prítomný v živote niektorých kresťanov zo židovstva. Oni svoju príslušnosť k židovskému národu a zachovávanie predpisov Mojžišovho zákona pokladajú stále za privilégium a vieru v Ježiša Krista nedoceňujú. Ale práve táto viera sa pre Pavla stala všetkým, je tým ziskom. Pavol sa neodváži nič zo svojho predošlého života, čiže všetky výsady, privilégiá, poznanie, výchova v židovskom náboženstve, porovnávať s poznaním Ježiša Krista.

Čo je teda tým novým meradlom spravodlivosti pre Bohom? „Vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána“ (Flp 3,8). Pre Pavla, učeného rabína vyštudovaného v najlepšej jeruzalemskej škole, bola nová viera predovšetkým „objavom“, novým „poznaním“. Poznanie Ježiša Krista stojí v centre. Je to poznanie, nadobudnuté osobnou skúsenosťou a zároveň získavané trvalým úsilím poznať, kto je pre neho Kristus a aká je jeho vôľa.¹

Apoštol pokračuje: „aby som získal Krista a našiel sa v ňom bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale s tou, ktorá je skrze vieru v Krista – spravodlivosťou z Boha, založenou na viere [...]“ (Flp 3,9)

Pavol stavia do protikladu spravodlivosť, ktorá je zo zákona, a spravodlivosť, ktorá je skrze vieru v Krista. Pre Pavla jediná spravodlivosť, ktorá skutočne pochádza od Boha, je tá, ktorá sa získava skrze vieru v Ježiša Krista.

A pridáva: „Aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti“ Pavol túži úplne sa pripodobniť Kristovi (Flp 3,10). V tej chvíli mal na mysli utrpenia, ktoré ako apoštol znášal pri ohlasovaní evanjelia, v tom videl pripodobnenie sa smrti Ježiša Krista.

Potom hovorí: „ aby som tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych.“ (Flp 3,11) Tieto slová netreba chápať ako Pavlovu neistotu a váhanie, ale skôr je potrebné ich vnímať ako prejav poníženosti. Nejde o pochybnosti, ale o pokoru. Pavol sa odovzdal celý Kristovi, celý svoj život vložil do Božích rúk a v pokore verí, že Boh sa o ostatné už postará. Teraz ešte nevie ako, ale dôveruje mu vo všetkom.

Následne sme počuli, ako sa apoštol snažil, aby adresáti nepochopili jeho slová nesprávne. Využíva rečnícky spôsob, keď kladie do protikladu nesprávny a správny postoj:

Najprv vyjadril: „Nie že by som ho už bol dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý“ (Flp 3,12a) Nesprávyn spôsob by bol v tom, ak by si myslel, že už je dokonalý. Správny spôsob je vyjadrený: „ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa.“ (Flp 3,12b)

Potom napísal: "Bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil." (Flp 3, 13a) Nesprávny spôsob by bol myslieť, že sa už Krista zmocnil. Správny spôsob je vyjadrený:„Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou.“ (Flp 3,13b)

Vidíme, že Pavol používa športovú terminológiu, ktorá vyjadruje jeho túžbu po dosiahnutí cieľa. Bežecké preteky boli v Grécku veľmi známe a obľúbené. Po každom takomto behu vyhlásili víťaza s uvedením jeho mena, mena jeho otca a krajiny jeho pôvodu. Do ruky mu dali palmovú vetvu. Pre Pavla plné a definitívne poznanie Krista je víťaznou cenou, o ktorú sa usiloval od Damasku, keď ho Boh povolal po mene.²

V závere nášho úryvku sme počuli povzbudenia, adresované Filipanom a vyzýva ich, aby si osvojili rovnaké zmýšľanie, aké má on a ktoré im v predchádzajúcich riadkoch priblížil. Apoštol ich oslovuje „dokonalí“ (Flp 3,15), lebo sa držia pravého učenia v protiklade k falošným učiteľom, ktorí ich chcú pomýliť svojou náukou. Ak aj niečomu teraz ešte nerozumejú, ale zachovajú vernosť Kristovi, Boh im to zjaví (Flp 3,15-16).

Meditatio

Svätý apoštol Pavol vidí nové meradlo spravodlivosti pre Bohom: „vznešenosť poznania Ježiša Krista“. Svätý Otec blahej pamäti Benedikt XVI. v jednej zo svojich katechéz uvažuje o „vznešenosti poznania Ježiša Krista“ takto:

„[...] Ako sa človek stáva spravodlivým v Božích očiach? Keď sa Pavol stretol so Zmŕtvychvstalým na ceste do Damasku, bol to dokonalý človek: bezúhonný, pokiaľ ide o spravodlivosť vyplývajúcu zo Zákona (porov. Flp 3,6), prevyšoval mnohých svojich súčasníkov v dodržiavaní Mojžišových predpisov a horlivo zachovával tradície otcov (porov. Gal 1,14). Osvietenie v Damasku radikálne zmenilo jeho existenciu: všetky zásluhy, získané v poctivej náboženskej kariére, začal považovať za „odpad“ zoči-voči vznešenosti poznania Ježiša Krista (porov. Flp 3,8). List Filipanom nám ponúka dojímavé svedectvo o Pavlovom prechode od spravodlivosti založenej na Zákone a získanej dodržiavaním predpísaných skutkov k spravodlivosti založenej na viere v Krista: uvedomil si, že to, čo sa mu doteraz zdalo ako zisk, je v skutočnosti pred Bohom strata, a preto sa rozhodol celú svoju existenciu staviť na Ježiša Krista (porov. Flp 3,7). Pokladom ukrytým v poli a vzácnou perlou, do ktorej mohol investovať všetko ostatné, už neboli skutky Zákona, ale Ježiš Kristus, jeho Pán. [...]

Práve pre túto osobnú skúsenosť svojho vzťahu s Ježišom Kristom Pavol teraz kladie do centra svojho evanjelia neredukovateľný protiklad medzi dvoma alternatívnymi cestami k spravodlivosti: jednou postavenou na skutkoch Zákona, druhou založenou na milosti viery v Krista. [...]

Čo je však potom Zákon, od ktorého sme oslobodení a ktorý nespasí? Pre svätého Pavla, ako aj pre všetkých jeho súčasníkov, slovo Zákon znamenalo celú Tóru, teda päť Mojžišových kníh. Tóra znamenala vo farizejskej interpretácii, ktorú Pavol študoval a prijal bol spôsob správania sa od pravidiel mravnosti až po rituálne a kultové pravidlá, čo zásadne určovalo identitu spravodlivého človeka. Patrili sem najmä obriezka, dodržiavanie čistoty jedla a všeobecne rituálnej čistoty, pravidlá o zachovávaní soboty atď. Správanie, ktoré sa často objavuje aj v diskusiách medzi Ježišom a jeho súčasníkmi. Všetky tieto dodržiavania predpisov vyjadrujúce spoločenskú, kultúrnu a náboženskú identitu nadobudli mimoriadny význam v období helenistickej kultúry, počnúc 3. storočím pred Kristom. Táto kultúra, [...] predstavovala silný tlak, aby sa vytvorila kultúrna uniformita [...].

Proti tomuto kultúrnemu tlaku, ktorý ohrozoval nielen izraelskú identitu, ale aj vieru v jediného Boha a jeho prisľúbenia, bolo potrebné vytvoriť rozlišovací múr, obranný štít na ochranu vzácneho dedičstva viery; tento múr pozostával práve zo židovských obradov a predpisov. Pavol, ktorý bol vedený k tomu, že tieto obrady pôsobia ako obrana Božieho daru, dedičstva viery v jediného Boha, videl, že táto identita je ohrozená slobodou kresťanov: z tohto dôvodu ich prenasledoval. Vo chvíli stretnutia so Zmŕtvychvstalým si uvedomil, že Kristovým zmŕtvychvstaním sa situácia radikálne zmenila. S Kristom sa Boh Izraela, jediný pravý Boh, stal Bohom všetkých národov. Múr - tak hovorí v Liste Efezanom - medzi Izraelom a pohanmi už nebol potrebný: je to Kristus, ktorý nás chráni pred polyteizmom a všetkými jeho odchýlkami; je to Kristus, ktorý nás spája s jediným Bohom a v ňom; je to Kristus, ktorý zaručuje našu pravú identitu v rozmanitosti kultúr. Múr už nie je potrebný; našou spoločnou identitou v rozmanitosti kultúr je Kristus a je to on, kto nás robí spravodlivými. Byť spravodlivý znamená jednoducho byť s Kristom a v Kristovi. A to stačí. Iné dodržiavanie už nie je potrebné. [...]“³

Oratio

Pane, čo to znamená pre mňa, keď počujem, že byť spravodlivý znamená jednoducho byť s Kristom a v Kristovi? Aby som to pochopil, pomáha mi svätý Augustín, ktorý vo svojom Komentári k žalmom píše, že kresťan má mnoho povinností, ktoré závisia od jeho životného stavu, od jeho povolania a zodpovednosti v rodine, v spoločnosti, v živote spoločenstva. Vo všetkých týchto povinnostiach si ich musí riadne plniť ako každý iný. Čo ho však robí skutočne „kresťanom“, a nie iba dobrým občanom, dobrým otcom alebo dobrou matkou, váženým odborníkom? Je kresťanom - hovorí svätý Augustín - ak sa jeho srdce nevzďaľuje od Krista a nič neuprednostňuje pred Kristom. V základe kresťanského života je totiž Kristus, a tak ako pri stavbe budovy sa nič nestavia pred základmi, tak aj v živote kresťana je na prvom mieste vždy Kristus (porov. Enarrat. in Ps., 29/II, 9: PL 36, 222).

Byť s Kristom a v Kristovi znamená, mať Krista ako základ svojho života, ako motiváciu svojho konania, ako hybnú silu svojich rozhodnutí. Bez toho nemôžeme byť skutočnými kresťanmi. Posilňuje nás aj svätý Cyprián, ktorý hovorí, aby sme „nedávali prednosť ničomu pred Kristom, lebo on nám dal prednosť pred všetkým“ (De oratione dominica, XV: PL 4, 29).

Pane, mojou cestou a mojím cieľom je byť v Tebe a s Tebou. Teraz som na ceste a mám cieľ, aby som prišiel do nebeského domova. Dal si mi schopnosť, aby som v sile Ducha Svätého mohol kráčať po životnej ceste a aby som porozumel, že je nevyhnutné, aby som Tebe dával vždy znova prednosť pred všetkým. Prosím, daj mi svojho Ducha, aby som to tak robil.

Na životnej ceste ma posilňuješ nádejou, že moja cesta má nádherný cieľ, ku ktorému ma voláš, aby som mohol byť v Tebe a s Tebou ešte dokonalejším spôsobom, keď moje porušiteľné telo bude Tvojou mocou oblečené do neporušiteľnosti (porov. 1Kor 15,53-54)

Božia Matka Mária, ty si vznešeným a dokonalým vzorom, lebo si žila v neustálom a hlbokom spoločenstve s Kristom. Prihováraj sa za mňa a za všetkých, aby aj našich časoch bolo vždy mužov a ženy, ktorí nedávajú vo svojom živote prednosť ničomu pred Kristom a tak môžu byť príkladnými svedkami pravej nádeje. Amen.

Contemplatio

„Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi.“

(Flp 3,14)

__________

¹ Porov.: CARLSON, D. A.: An Exposition of Philippiims. Bnsicsfor Betievers. Grand Rapids : Baker Books 1996, s. 84.

² Porov.: HAWTHORNE, G. F., MARTIN, R. P.: Phílippians. World Biblical Commentary. Nashville, Dallas, Mexico City, Rio de Janeiro, Beijing : Thomas Nelson 2004, s. 210-211.

³ https://www.vatican.va/content/benedict-xvi/it/audiences/2008/documents/hf_ben-xvi_aud_20081119.html