Jubileum sa stalo veľmi významnou udalosťou v dejinách Cirkvi. Prvé Jubileum vyhlásil pápež Bonifác VIII v roku 1300. Dostal aj názov „Svätý rok“, pretože je to čas, v ktorom zažívame Božiu svätosť, ktorá nás premieňa. Prvý Svätý rok roku 1300 sa v skutočnosti zrodil na žiadosť Božieho ľudu. V atmosfére zmeny storočia veriaci v Ríme požiadali pápeža Bonifáca VIII. o „odpustky za všetky hriechy, ale to nielen úplné, ale čo najplnšie“, ako to čítame v Bule Antiquorum habet o vyhlásení prvého Jubilea a podľa ktorej sa Jubileum malo sláviť každých 100 rokov.

Neskôr, na základe žiadosti Rimanov adresovanej pápežovi Klementovi VI. v roku 1342, aby bolo toto obdobie skrátené na 50 rokov, bolo ďalšie Jubileum vyhlásené na rok 1350. V roku 1389 chcel pápež Urban VI. na pamiatku počtu rokov Kristovho života stanoviť jubilejný cyklus na každých 33 rokov a vyzval na jubileum roku 1390, ktoré však po jeho smrti otvoril až pápež Bonifác IX. Jubilejné odpustky sa dali získať aj v roku 1400, na konci predtým stanoveného päťdesiatročného obdobia, kedy ich pápež Bonifác IX. potvrdil pútnikom, ktorí vo veľkom počte putovali do Ríma.

V roku 1423 sa konalo prvé „mimoriadne Jubileum“ ako vďaka za návrat pápeža z Avignonského zajatia do Ríma. Pápež Martin V. počas tohto Jubilea dal po prvýkrát otvoriť Svätú bránu v Bazilike svätého Jána v Lateráne. Posledným, kto slávil 50-ročné Jubileum, bol pápež Mikuláš V. v roku 1450, pretože pápež Pavol II. skrátil obdobie Jubileí na 25 rokov, a tak sa už v roku 1475 slávil ďalší Svätý rok. Odvtedy sa riadne Jubileá konali v pravidelných intervaloch, okrem troch výnimiek. Napoleonské vojny zabránili sláveniu Jubilea v roku 1800. Neboli slávené ani Jubileá roku 1850 a 1875 kvôli zániku Pápežského štátu a jeho následnému anektovaniu zo strany Talianska.

Aj spôsob slávenia týchto rokov sa časom menil. Pôvodne sa Jubileum vždy spájalo s návštevou rímskych bazilík sv. Petra a sv. Pavla, teda púťou do Ríma. Až neskôr sa pridali ďalšie znaky, ako napríklad Svätá brána, či ďalšie rímske baziliky sv. Jána v Lateráne a Santa Maria Maggiore. Svätý rok však od začiatku bol spojený s možnosťou získať úplne, tzv. jubilejné odpustky.

V dejinách Cirkvi boli aj „mimoriadne“ Jubileá. V roku 1933 si chcel pápež Pius XI. pripomenúť 1900-té výročie Vykúpenia, podobne ako aj pápež sv. Ján Pavol II v roku 1983, keď slávil 1950-te výročie smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Na rok 2016 zase pápež František vyhlásil mimoriadny Jubilejný rok milosrdenstva.