Prinášame text homílie Mons. Stanislava Zvolenského, ktorá odznela 14. februára 2009 v Katedrále sv. Martina pri príležitosti 1. výročia vzniku Bratislavskej arcidiecézy.

Drahí bratia a sestry Bratislavskej arcidiecézy,

rok je časový úsek, ktorý z hľadiska historického nie je príliš dlhý. No predsa je práve jeden rok to obdobie, ktorým meriame plynutie času i plynutie nášho života, aj života našej arcidiecézy, ktorá vznikla presne pred rokom. Prvé výročie ustanovenia Bratislavskej arcidiecézy nám vytvára užitočnú príležitosť zamyslieť sa nielen nad tým, čo je za nami, čo nás v budúcnosti čaká, ale aj čo pre nás Bratislavská arcidiecéza znamená.

Ustanovenie Bratislavskej arcidiecézy 14. februára 2008 znamená predovšetkým Boží dar, ktorý sme dostali cez Svätého Otca pápeža Benedikta XVI., dostali sme nové cirkevné územie, na ktorom žije 485 000 katolíkov latinského obradu, čiže rímskokatolíkov, z celkového počtu okolo 770 000 obyvateľov. Územie Bratislavskej arcidiecézy je rozčlenené na 122 farností a tieto sú zasa združené do 10 dekanátov. Duchovnú službu hlásania Božieho slova a vysluhovania sviatostí koná v našej arcidiecéze 133 diecéznych kňazov. Osobitne významnou pre našu arcidiecézu je duchovná služba rehoľníkov a rehoľníčok a ostatných zasvätených osôb, ktorých pôsobí na našom území celkovo 861, z nich je 204 kňazov rehoľníkov.

Kňazom vo farnostiach pomáhajú mnohí spolupracovníci. Medzi nimi majú osobitné poslanie poučovať o Bohu a evanjeliu našu mládež katechéti, ktorých v našej arcidiecéze máme celkovo 239.

Naša arcidiecéza je zriaďovateľom 9 cirkevných škôl. Vznikla aj Bratislavská arcidiecézna charita.

Osobitnou charakteristikou našej arcidiecézy je skutočnosť, že mnohé z modlitieb odznievajú na pútnických miestach, medzi ktorými sa vyníma národná mariánska svätyňa v Šaštíne a obľúbené mariánske pútnické miesta Marianka a Báč.

Uvedené čísla sú samozrejme viac ako obyčajná suchá štatistika. Za nimi sa skrýva prítomnosť živej Cirkvi, nasadenie mnohých konkrétnych jednotlivcov pri budovaní Božieho kráľovstva. Za týmito číslami je cítiť ich každodennú posvätnú snahu uskutočniť Ježišovu výzvu spred dvetisíc rokov – ktorú čítame aj v dnešnom Evanjeliu - ísť do celého sveta a všetkým národom ohlasovať Evanjelium (porov. Mk 16,15). Je pre nás veľkou milosťou, že medzi tými „všetkými národmi“ sme aj my, aj konkrétne my veriacich žijúci na území Bratislavskej arcidiecézy. Je priam fascinujúce si predstaviť to štatisticky nevyjadriteľné množstvo duchovných impulzov pre našich veriacich, podnetov pochádzajúcich z hlásania Božieho slova, z eucharistického prepodstatnenia, zo sviatostných rozhrešení, z rôznych požehnaní, a tak by sme mohli pokračovať. Nehovoriac už o tom, čo je jadrom, duchovným ohniskom každej farnosti – oltár a Bohostánok, Eucharistia, nad ktorou večné svetlo pripomína jeho účinnú prítomnosť. Bohostánky, povedané slovami blahoslavenej Matky Terezy, nám garantujú, že Boh si postavil svoj stánok medzi nami.

V čase krátko po vzniku našej arcidiecézy som na otázku o prioritách vyjadril želanie, „aby naša prítomnosť a činnosť v spoločnosti bola vierohodným svedectvom o jestvovaní Boha, o zmysle každého ľudského života“. Aj po uplynutí roka to samozrejme platí aj naďalej: našou najhlbšou totožnosťou, nás všetkých bez výnimky, je povolanie byť svedkami živého Boha. To je naša vízia, to je náš program. Lebo dobro arcidiecézy závisí od každého z nás.

Obraciam sa na vás, drahí spolubratia v kňazskej službe: pre túto arcidiecézu ste veľmi cenní vo vašej dôstojnosti Božích služobníkov. Len sám Boh pozná vašu každodennú mravenčiu prácu medzi ľuďmi, vaše nasadenie pre budovanie civilizácie lásky. Mnohí na vás hľadia ako na mravné autority, mnohí od vás očakávajú podnety pre dobrý plný život. Napĺňajte sa Kristom, čím viac ho budete mať v sebe, tým účinnejšie bude vaše svedectvo.

Aj vás pozdravujem drahí katechéti, ktorí sa deň čo deň staviate pred našu mladú generáciu v zápase o jej dušu. Viem, že to nie je vôbec ľahké, veď azda nikdy naša mládež nebola pod takými rôznorodými tlakmi, ako je dnes. No Boh stojí pri vás, aby vám dodával síl, veď - ako to čítame v evanjeliu - Bohu nič nie je nemožné. Aj vám hovorí Ježiš, poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ja vás posilním. Áno, aj vy učitelia náboženstva ste pre našu arcidiecézu veľmi cenní, veď vy kladiete základy našej budúcnosti, keďže práve cez vás si naša mládež vo veľkej miere vytvára obraz o Bohu, cirkvi, náboženstve, o duchovnom živote.

Drahí rodičia, otcovia a matky, starí otcovia i matky našej arcidiecézy. Vy tvoríte základ našich farských spoločenstiev, základ spoločenstva Cirkvi, veď rodina je cirkev v malom. Ďakujem Pánu Bohu za vaše rozhodnutie vytvoriť rodinu, ďakujem Bohu že vám mnohým dáva silu budovať pevné rodiny a v nich trvalé a verné vzťahy. Ďakujem Pánu Bohu, že vám dáva duchovnú silu aj v sťažených podmienkach deti viesť k Bohu, vďaka za vašu vieru a snahu žiť ako kresťania katolíci, pričom práve súčasná situácia potvrdzuje, že táto vaša snaha je podnecovaná Božím Duchom. Slovom, budúcnosť našej arcidiecézy sa formuje v našich rodinách, lebo dnes deti, zajtra však dospelí budú brať do rúk osud spoločnosti.

Ďakujem Bohu aj za všetkých členov modlitbových spoločenstiev a biblických krúžkov. Je pre mňa dôležité vedomie, že po celej arcidiecéze sú rozosiate spoločenstvá, z ktorých sa vznáša k Bohu modlitba, prosby, vďaky a chvály. Prosím, často sa modlite za celú našu novú duchovnú rodinu, aby každý jej člen – každý na svojom mieste – prinášal svojimi postojmi, rozhodnutiami, ba i každým slovom svetlo Kristovej lásky. Žijeme v pohnutej dobe, ktorú charakterizuje nielen finančná, ale aj morálna kríza. V tejto atmosfére je tým aktuálnejšie byť na pulze doby, vnímať jej výzvy a ponúkať v každom prostredí pravé hodnoty.

Rok je za nami: pre duchovne zrejúceho človeka je to čas vyhodnocovania a predsavzatí. Dajme si spoločne jedno predsavzatie, v ktorom sú zhrnuté všetky ostatné: chceme v každodennom živote svedčiť o Kristovej láske v duchu slov svätého Pavla o tom, že láska „všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží, láska nikdy nezanikne“ (1 Kor 13,7–8). Svedčime teda o Kristovej láske v duchu poznania a vedomia, že láska je silnejšia ako akékoľvek zlo, že láska je samotný Boh. Amen.