Lectio divina úryvku z Knihy proroka Daniela pod názvom ČISTOTA – Nenašlo sa na nej nič podlého (Dan 13, 63) z cyklu K svojej viere pripojili čnosť.

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 3. júna 2020.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:

Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (53.8MB, 160kbps)

Modlitba

Svätý Otče, skrze Ježiša Krista, tvojho Syna, Slovo života, ktoré sa pre nás stalo telom, zošli na nás svojho Ducha Svätého; nech otvorí naše uši, aby sme pozorne počúvali slovám Písma a nech osvieti naše mysle, aby sme ich chápali do hĺbky. Učiň vnímavými naše srdcia, aby sme s radosťou prijali tvoju vôľu a pomáhaj nám vydávať o nej svedectvo v živote. Amen.

Uvedenie do stretnutia

Základnou danosťou nášho jestvovanie je to, čo v knihe Genezis nachádzame vyjadrené slovami: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.“ (Gn 1,27) Keď Pán Boh tvoril človeka podľa svojho obrazu, vložil do ľudskej prirodzenosti mužské a ženské povolanie a do prirodzenosti muža a ženy vložil schopnosť k láske a spoločenstvu. Danosť byť mužom a danosť byť ženou, čiže pohlavnosť nášho jestvovania ovplyvňujú všetky stránky ľudskej osoby v jednote jej tela a duše.

Čnosť čistoty tvorí súčasť základnej čnosti miernosti vo vzťahu k radostiam, ktoré vyplývajú z našej pohlavnosti. Vyjadruje vydarenú integráciu pohlavnosti v človeku a tým aj vnútornú jednotu, vyváženosť a pokoj človeka v jeho duchovnej existencii. Čnosť čistoty má svoj hlboký motív v našej dôstojnosti, že sme stvorení na Boží obraz a že sme sa krstom stali súčasťou Kristovho tela a chrámom Ducha Svätého (porov. 1Kor 12,12).

Každý z nás je pozvaný, aby sme vždy hlbšie objavovali zmysel čnosti čistoty, aby sme prosili o duchovnú silu žiť čisto podľa nášho životného stavu. Chceme poznávať čnosť čistoty a prosiť o ňu dnes prostredníctvom úvahy a modlitby na základe úryvku, ktorý sa nachádza v 13. kapitole starozákonnej Knihy proroka Daniela.

Obráťme pozornosť k posvätnému textu:

Lectio

Dan 13,1-64

¹ V Babylone býval istý muž, menom Joakim.
² Vzal si za manželku Helkiášovu dcéru Zuzanu, ktorá bola veľmi pekná a bohabojná. ³ Keďže jej rodičia boli spravodliví, vychovávali svoju dcéru podľa Mojžišovho zákona.
⁴ Joakim bol veľmi bohatý a v susedstve domu mal ovocnú záhradu; a pretože bol váženejší ako ostatní, schádzali sa k nemu Židia.
⁵ V tom roku ustanovili z ľudu za sudcov dvoch starcov, ktorí zdanlivo spravovali ľud. ⁶ Oni sa zdržiavali v Joakimovom dome a všetci, ktorí mali spory, prichádzali k nim.
⁷ Keď potom ľud cez poludnie odchádzal, vošla Zuzana prechádzať sa do záhrady svojho muža.
⁸ Starci ju každý deň videli vchádzať a prechádzať sa, i zahoreli žiadostivosťou k nej. ⁹ Rozvrátili si myseľ, odvrátili si oči, že nevideli nebo, a nepripomenuli si spravodlivé rozsudky. ¹⁰ Oboch teda zranila láska k nej, ale svoj bôľ si vzájomne neprezradili, ¹¹ lebo sa hanbili prezradiť svoju žiadosť, že sa chcú s ňou stretnúť, ¹² iba zo dňa na deň žiadostivejšie sa usilovali vidieť ju. I hovorili si: ¹³ „Poďme domov, je čas obeda!“ A keď vyšli, vzdialili sa od seba. ¹⁴ Keďže sa však vrátili, stretli sa, a keď sa vzájomne dopytovali na dôvod, priznali sa k svojej žiadostivosti a spoločne si ustálili čas, kedy ju môžu nájsť samu.
¹⁵ Ako striehli na príhodný deň, vošla raz – ako včera i predvčerom – len s dvoma slúžkami a chcela sa v záhrade kúpať; bola totiž horúčosť.
¹⁶ A nebolo tam nikoho okrem dvoch starcov, ktorí sa schovali a pozorovali ju.
¹⁷ I povedala slúžkam: „Doneste mi olej a masti, ale dvere zatvorte, okúpem sa.“ ¹⁸ Urobili podľa rozkazu, zatvorili dvere záhrady a zadnými dvierkami odišli doniesť, čo rozkázala; nevedeli, že sú dnu schovaní starci.
¹⁹ Keď však slúžky odišli, dvaja starci vstali, pribehli k nej a vraveli: ²⁰ „Pozri, dvere záhrady sú zatvorené, nik nás nevidí a my sme žiadostiví po tebe, nuž pristaň a oddaj sa nám! ²¹ Ak by si nechcela, budeme proti tebe svedčiť, že bol s tebou nejaký mladík, a preto si poslala slúžky preč.“
²² Zuzana zakvílila a povedala: „Úzkosť ma zviera z každej strany: veď ak to urobím, bude mi to smrťou, ak však neurobím, neuniknem vašim rukám! ²³ Ale je pre mňa lepšie bez činu upadnúť do vašich rúk, než zhrešiť pred Pánovou tvárou.“
²⁴ Vtom Zuzana zvolala veľkým hlasom, ale zvolali proti nej aj starci. ²⁵ A jeden bežal k dverám záhrady a otvoril.
²⁶ Keď sluhovia domu počuli zo záhrady krik, vbehli cez zadné dvierka pozrieť, čo sa deje. ²⁷ Keď im starci rozpovedali svoje reči, sluhovia sa veľmi hanbili, veď o Zuzane sa nehovorilo nikdy nič podobné.
²⁸ Keď na druhý deň prišiel ľud k jej manželovi, prišli aj dvaja starci, plní zločinného úmyslu proti Zuzane, aby ju mohli zabiť.
²⁹ Hovorili pred ľudom: „Pošlite po Helkiášovu dcéru Zuzanu, Joakimovu manželku!“ Hneď aj poslali. ³⁰ I prišla s rodičmi, dietkami a všetkými svojimi príbuznými.
³¹ Zuzana však bola veľmi nežná a pekného výzoru. ³² Nehanebníci rozkázali, aby sa odhalila – bola totiž zahalená –, aby sa aspoň takto nasýtili jej krásou. ³³ Jej príbuzní i všetci, čo ju poznali, plakali.
³⁴ Vtedy uprostred ľudu povstali dvaja starci a položili ruky na jej hlavu. ³⁵ Ona s plačom pozdvihla oči k nebu, veď jej srdce bolo plné dôvery k Pánovi!
³⁶ Starci však vraveli: „Keď sme sa my prechádzali po záhrade, vošla táto s dvoma slúžkami, zatvorila dvere záhrady a poslala slúžky preč. ³⁷ Vtom k nej prišiel mladík, ktorý bol ukrytý, a zhrešil s ňou. ³⁸ My sme boli v rohu záhrady, a keď sme videli zločin, pribehli sme k nim a videli sme ich spolu hrešiť. ³⁹ Jeho sme nemohli chytiť, pretože bol mocnejší ako my, otvoril dvere a vyskočil von. ⁴⁰ Keď sme dolapili túto, spytovali sme sa jej, kto je ten mladík, ale nechcela prezradiť. Toto dosvedčujeme!“
⁴¹ Zástup im ako starcom a sudcom uveril a odsúdil ju na smrť.
⁴² Zuzana však zvolala veľkým hlasom: „Bože večný, ktorý poznáš skryté veci, ktorý vieš všetko skôr, ako sa stane, ⁴³ ty vieš, že svedčili proti mne falošne; pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zločinne svedčia proti mne.“
⁴⁴ A Pán vyslyšal jej hlas.
⁴⁵ Keď ju viedli na smrť, vzbudil Pán svätého ducha v istom mladom chlapcovi, ktorý sa volal Daniel, ⁴⁶ i zvolal veľkým hlasom: „Ja som čistý od krvi tejto (ženy).“
⁴⁷ Všetok ľud sa obrátil k nemu so slovami: „Čo je to za reč, čo hovoríš?“ ⁴⁸ On si stal doprostred nich a povedal: „Takí hlúpi ste, synovia Izraela? Bez súdu, bez stopovania pravdy ste odsúdili dcéru Izraela! ⁴⁹ Obnovte súd, pretože falošne svedčili proti nej!“
⁵⁰ Ľud sa v náhlosti vrátil a starší mu povedali: „Poď, sadni si medzi nás, pretože ti Boh dal vážnosť starca!“
⁵¹ Nato im Daniel povedal: „Oddeľte ich ďaleko od seba, ja ich rozsúdim!“
⁵² Keď ich teda od seba oddelili, zavolal jedného z nich a povedal mu: „Ty, čo si zostarel v zločinných dňoch, teraz došli tvoje hriechy, ktoré si predtým páchal, ⁵³ keď si vynášal nespravodlivé rozsudky, utláčal nevinných a prepúšťal vinných, hoci Pán riekol: »Nevinného a spravodlivého nezabiješ!« ⁵⁴ Nuž teraz, ak si ju videl, povedz, pod akým stromom si ich videl zhovárať sa?“ Ten odpovedal: „Pod lentyškom.“ ⁵⁵ Nato Daniel povedal: „Krásne si luhal proti vlastnej hlave; hľa, Boží anjel dostal od Boha výrok a rozsekne ťa na dvoje.“
⁵⁶ Keď ho odviedli, rozkázal, aby prišiel druhý; i povedal mu: „Semä kanaánske, a nie júdske, krása ťa zviedla a žiadostivosť ti rozvrátila srdce. ⁵⁷ Takto ste robievali dcéram Izraela a ony sa zo strachu dali s vami do reči; Júdova dcéra však nestrpela vašu neprávosť. ⁵⁸ Teraz mi teda povedz, pod akým stromom si ich dochytil zhovárať sa?“ On povedal: „Pod dubom.“ ⁵⁹ Daniel mu však odpovedal: „Krásne si luhal aj ty proti vlastnej hlave. Boží anjel totiž čaká s mečom, aby ťa preťal napoly a usmrtil vás.“
⁶⁰ Nato celý zástup zvolal veľkým hlasom a dobrorečil Pánovi, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú. ⁶¹ I pozdvihli sa proti dvom starcom, lebo ich Daniel z vlastných úst usvedčil, že vydali falošné svedectvo, a naložili s nimi, ako oni zločinne nakladali so svojím blížnym; ⁶² aby sa všetko konalo podľa Mojžišovho zákona, usmrtili ich a nevinná krv sa v ten deň zachránila.
⁶³ Helkiáš však a jeho žena chválili Boha za svoju dcéru Zuzanu spolu s jej mužom Joakimom a všetkými príbuznými, pretože sa na nej nenašlo nič podlého.
⁶⁴ A od toho dňa i naďalej ostal Daniel veľký v očiach ľudu.

Kontext úryvku

Náš dnešný úryvok môžeme rozdeliť na tri časti:

1. časť: v. 1-15, v ktorých sa predstavili rozhodujúce postavy a východiskové okolnosti. Najdôležitejšími postavami je na jednej strane počestná vydatá žena Zuzana a na druhej strane dvaja bezbožní sudcovia, ktorí sú zajedno vo svojej hriešnej žiadostivosti.

2. časť: v. 15-27, v ktorých sme počuli, ako sa sudcovia pokúsili neúspešne zviesť Zuzanu k manželskej nevere a pomstili sa jej nepravdivým obvinením.

3. časť: v. 27-64, v ktorých sa opisuje dramatický priebeh súdneho procesu.

Celá udalosť je umiestnená do Babylonskej ríše. Početná časť vyvoleného národa bola odvedená do babylonského zajatia počas prvej deportácie v roku 597 pred Kristom a počas druhej deportácie v roku 587 pred Kristom.

Bola nám predstavená ideálna žena z vyvoleného národa. Mala veľmi pekný vonkajší výzor a zároveň bola veľmi pekná aj po duchovnej stránke. Posvätný autor ju charakterizoval: „Bola veľmi pekná a bohabojná“ (Dan 13,2). Jej nábožnosť bola plodom nábožnej výchovy a príkladu dobrých rodičov. Menovala sa Zuzana, čo po hebrejsky znamená ľalia. Samotné meno vyjadrovalo jej ušľachtilý výzor a duchovné kvality.

Bola vydatá za majetného muža Jojakima. Je to vyjadrené poukazom na dom s veľkou záhradou. Aj starozákonné knihy Tobiáš a Ester spomínajú židov, ktorí nadobudli značný majetok v cudzej krajine v podmienkach babylonskej a perzskej ríše, kde sa dostali nedobrovoľne.

Oproti Zuzane vystúpili dvaja sudcovia. Prijali službu sudcov, ale boli opakom bohabojnej Zuzany. Posvätný autor to vyjadril slovami, že títo sudcovia „zdanlivo spravovali ľud“ (Dan 13,5). Predstierali, že slúžia spravodlivosti. Hriech falošnosti a nespravodlivosti pre zdanlivom vysluhovaní spravodlivosti mal za dôsledok, že podľahli telesnej žiadostivosti a pokúsili sa zmocniť Zuzany, vydatej ženy.

Autor posvätného textu s veľkou psychologickou zručnosťou opísal, ako postupne rástla žiadostivosť dvoch mužov až do bodu, keď stratili nad ňou kontrolu a úplne ich ovládla. Najprv ju jeden pred druhým skrývali. Následne sa v hriešnej žiadostivosti stali spojencami a dohodli sa, ako pripravia pascu pre mladú ženu.

Zuzana sa dostala do mimoriadne ťažkej situácie. Dvaja muži sa bez akéhokoľvek úctivého ohľadu priblížili k nej v dôvernom okamihu, keď sa kúpala. Násilne vstúpili do intímneho priestoru a následne vytvorili na ňu veľký mravný nátlak. Dali jej dve možnosti. Obe boli hriešne. Jednou bolo, aby porušila s nimi manželskú vernosť, čo by však prinášalo so sebou aj možnosť trestu smrti za cudzoložstvo. Druhou bolo, že keď sa im nepoddá, obvinia ju verejne z cudzoložstva s inou osobou.

Posvätný autor predstavil Zuzanu ako odvážnu a mravne silnú. Zapísal jej slová takto: „Úzkosť ma zviera z každej strany: veď ak to urobím, bude mi to smrťou, ak však neurobím, neuniknem vašim rukám! Ale je pre mňa lepšie bez činu upadnúť do vašich rúk, než zhrešiť pred Pánovou tvárou.“ (Dan 13,22-23).

Zuzana teda odmietla zhrešiť. Zvolila si druhú možnosť, že bude krivo obvinená z cudzoložstva, ale v skutočnosti pred Bohom zachová svoj manželský sľub neporušený. A tak dvaja sudcovia, oslepení svojou žiadostivosťou, sa jej pomstili za to, že ich odmietla.

Správanie sa dvoch sudcov je veľmi podobné tomu, čo sa opisuje v 39. kapitole knihy Genezis, ako Putifárova manželka zvádzala Jozefa a keď Jozef pre ňou utiekol, podvodne ho obvinila pred manželom, že ju chcel znásilniť. Aj Jozef a v našom dnešnom úryvku Zuzana, obaja si zvolili ťažšiu a nebezpečnejšiu cestu. Odmietli svojich zvodcov a vystavili sa riziku nespravodlivého procesu.

V texte je spomenuté, že Zuzana sa dostavila na súd so zahalenou tvárou, ale musela závoj odložiť. Je možné, že posvätný autor vychádzal z predpisu, ktorý sa nachádza v knihe Numeri a píše o postupe voči žene, ktorá je podozrivá z cudzoložstva: “Kňaz postaví ženu pred Pána, rozpustí jej vlasy na hlave a do rúk jej vloží obetu prezradenia, čiže obetu žiarlivosti.” (Nm 5,18).

Proces proti Zuzane prebiehal tragicky. Dvaja sudcovia vyrozprávali vymyslený príbeh o jej nevere.

Podľa noriem, ktoré nachádzame v starozákonnej knihe Numeri (Nm 35,30)¹ a v knihe Deuteronomium (Dt 19,15)² stačili dvaja svedkovia, aby dosvedčili previnenie proti Desatoru. Svedectvo dvoch sudcov vytváralo dojem vážnosti a pravdivosti. Previnenie Zuzany sa javilo dostatočne dokázané a mal nasledovať trest, ktorý bol požadovaný Mojžišovým zákonom za neveru a tým bolo ukameňovanie. (Lv 20,20; Dt 22,22-24).³

Posvätný autor opísal, ako sa Zuzana veľkým hlasom modlila a vyznala svoju nevinu a svoju plnú dôveru v Božiu spravodlivosť: „Bože večný, ktorý poznáš skryté veci, ktorý vieš všetko skôr, ako sa stane, ty vieš, že svedčili proti mne falošne; pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zločinne svedčia proti mne.“

Zuzana bola nespravodlivo odsúdená. V tej chvíli posvätný autor zdôraznil, že Pán Boh zareagoval na ohrozenie nábožnej ženy. Do popredia vystúpil mladý muž Daniel. Je zrejmé, že dostal duchovný podnet, ktorý treba pripísať Božej starostlivosti, spravodlivosti a láske. Je charakterizovaný svojím mladým vekom.

Vedený Božou pomocou vyrozumel z celej situácie, že obvinenie voči Zuzane nebolo pravdivé. Dá sa povedať, že je prekvapujúce, ako spoločenstvo prijalo podnet od mladého človeka. Posvätný autor nám dáva porozumieť, že mladík aj napriek svojmu veku, dostal od Pána Boha osobitnú múdrosť, aby odhalil nespravodlivé obvinenie. Svojím vystúpením dosiahol, že vykonanie rozsudku sa zastavilo, obnovil sa súdny proces a dosiahol tiež, aby svedkovia, čiže dvaja sudcovia, boli vypočutí oddelene bez toho, aby mohli vzájomne počuť svoje súdne výpovede.

Mladík Daniel ukázal, že dostal dar múdrosti, ktorá sa očakáva u ľudí zrelých a starších. Posvätný autor mu vložil do úst slová, ktorými už dopredu odhalil, v čom spočívalo previnenie sudcov, že sa chceli pomstiť Zuzane a že preto ju nespravodlivo odsúdili.

Dôkazom falošného obvinenia je krivé svedectvo, keď sa nezhodovali ohľadom miesta, na ktorom sa mala Zuzana previniť. Jeden zo sudcov vypovedal, že zhrešila pod lentiškom. Lentišek⁴ je ker, ktorý však môže dosiahnuť až štyri metre výšky a jeho konáre tvoria guľatú korunu. Je jedným z 11 druhov pistáciovníkov a využíva sa jeho voňová živica. Lentyšky sú rozšírené v krajinách okolo Stredozemného mora. Druhý sudca vypovedal, že Zuzana sa mala previniť pod dubom. Dub je zreteľne odlišný od lentyška.

Riešenie prípadu vychádza z toho, čo je stanovené v k 19. kapitole knihy Deuteronomium: “Ak vystúpi proti niekomu krivý svedok, aby mu dokázal priestupok, nech vtedy obaja mužovia, čo sú v spore, predstúpia pred Pána, pred tvár kňaza a sudcu, ktorí vtedy budú, a keď oni po náležitom vyšetrovaní zistia, že krivý svedok vypovedal proti svojmu bratovi lož, nech s ním naložia tak, ako on zamýšľal urobiť so svojím bratom; takto odstrániš zlo zo svojho stredu, aby sa ostatní báli, keď to počujú, a neopovážili sa viac dopustiť takej veci v tvojom strede.” (Dt 19,16-20).

Záverečná časť nášho úryvku svedčí o šťastnom konci. Zuzana bola rehabilitovaná, bola potvrdená jej nevina. Skazení sudcovia boli potrestaní. Mladý muž Daniel sprostredkoval spravodlivé riešenie.

Posvätný autor zaznamenal: „Helkiáš však a jeho žena chválili Boha za svoju dcéru Zuzanu spolu s jej mužom Joakimom a všetkými príbuznými, pretože sa na nej nenašlo nič podlého.“ Zuzanini rodičia, manžel a ostatní príbuzní sa spolu modlili a chválili Pána Boha za to, že v Zuzane im dal vzor ženy a manželky bohabojnej a vernej.

Príbeh, opísaný v našom úryvku, oslavuje manželskú vernosť, odsudzuje nekontrolovanú žiadostivosť a predovšetkým oslavuje Božiu vernosť, lebo Pán zachraňuje tých, čo v neho dúfajú (porov. Dan 13,60).

Meditatio

Čistota vyjadruje vydarenú integráciu pohlavnosti v človeku. Ukazuje nielen pravdu o telesnom živote, ale prináša pravdu o Božej a ľudskej láske.

Preto čistota patrí k životu človeka a je nevyhnutná vo všetkých životných situáciách. Je zrejmé, že sa jej prejavy líšia podľa životných stavov. Iným spôsobom prežíva čistotu dospievajúci, iným človek v zrelom veku. Iné prejavy má v živote snúbencov a iné v živote manželov. Iným spôsobom ju žijú tí, ktorí kvôli nešťastnému spolužitiu v manželstve žijú oddelene, iným tí, ktorí ovdoveli alebo tí, ktorí sa pre čistotu rozhodli v zasvätenom živote. Spôsoby a prejavy môžu byť v niečom rozdielne, ale základ zostáva spoločný. Čistota sa na celé ľudské jestvovanie muža alebo ženy.

Keď počujeme o čnosti čistoty, vynoria sa nám myšlienky o prísnosti voči sebe a o ovládaní seba samého. Ale čistota nie je len o ovládaní sa. Ovládanie seba samého podľa evanjelia nesie v sebe dôverné odovzdanie sa tomu, kto ma stvoril, kto ma najviac miluje a kto ma pozná lepšie, ako ja poznám seba samého. Čistota vyžaduje, aby sme vo svojom vnútri vytvorili duchovný priestor a uvedomovali si vždy znova, že naším Pánom je Ježiš, aby sme vždy znova mysleli na jeho lásku, aby sme túžili dôverovať mu úplne a nasledovať ho. Je to možné vtedy, keď sme uverili, že sme milovaní Boží synovia a dcéry.

Evanjeliové chápanie ovládania seba samého predstavuje jasný rozdiel voči tomu, ako chápe ovládanie sa svetská spoločnosť. Uvedomujeme si, že skutočné stretnutie s iným človekom sa tu v pozemskom živote uskutočňuje prostredníctvom tela. Každý vzťah, či už spoločenský alebo citový, má svoje primerané telesné prejavy. Ale evanjeliová chápanie čistoty vyžaduje, aby sme k inému človeku nikdy nepristupovali ako k nástroju alebo predmetu. Ja moje telo „nevlastním“, ja „som“ aj moje telo. Práve kvôli tomu nám Pán Ježiš pripomenul, že keď muž pozerá na inú ženu žiadostivo, previnil sa v srdci, lebo jeho žiadostivosť akoby oddeľuje telo ženy od osoby ženy. Žiadostivosť nás vystavuje do situácie, že iného budeme chápať len ako „telo“.

Ako však môžeme nadobudnúť a udržať si pravú evanjeliovú čistotu? Prvým prostriedkom je ovládanie sa. Mnohí dnes si myslia, že pravá vnútorná sloboda vyrastie z toho, že všetko vyskúšam a sám spoznám zničujúce pôsobenie zla a potom sa sám rozhodnem ho zanechať. Pravá vnútorná sloboda sa nezíska tým, že vyskúšam všetko, aby som získal akoby „imunitu“ voči hriechu, ale práve naopak tým, že sa usilujem v sebe zahasiť aj to najmenšie ohnisko nákazy. Ide vlastne o ovládanie sa a v konečnom dôsledku o umŕtvovanie sa v sile Ducha Svätého, ako to vyjadril svätý apoštol Pavol: „Lebo ak budete žiť podľa tela, zomriete. Ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť.“ (Rim 8,13) Tento spôsob umŕtvovania sa a ovládania sa je plodom Božieho Ducha Svätého a posilňuje život.

Druhým prostriedkom na získanie čistoty je modlitba. Lebo pravá čistota pochádza nielen z nášho úsilia, ale je duchovným darom.

V tejto súvislosti je užitočné pripomenúť si skúsenosť svätého Augustína, ako o nej rozpráva vo svojich Vyznaniach. Hovorí o tom, že už prijal úplne vieru, všetky námietky mal zodpovedané, uvedomoval si, že ho Boh volá, ale priznal, že bola jedna vec, ktorá ho zdržovala urobiť definitívne rozhodnutie a tou bol strach, či dokáže žiť čisto.

Vyjadril to takto: „Tak som sa trápil a mučil a sám seba som obviňoval omnoho viac než inokedy, skrúcal a obracal som sa v svojich okovách, aby som sa z nich vyslobodil, hoci ma už iba máličko držali, ale predsa ešte len držali.
[...]
Zadržovali ma malichernosti a márne márnivosti, moje starodávne priateľky, poťahovali ma za rúcho môjho tela a sladko šeptali: „Chceš nás zanechať? Od tejto chvíle až naveky nebudeme už nikdy s tebou? Od tejto chvíle až naveky nebude Ti už to a to nikdy dovolené?“ Čo všetko mi predstavovali pri slovách „to a to“, čo všetko mi predstavovali, Bože môj! Milosrdenstvom svojím od duše sluhu svojho vzdiaľ tie hanebnosti a neresti, o ktorých mi šeptali.
[...]
lebo premocný návyk šeptal mi do ucha: „Myslíš si, že budeš môcť bez nich vydržať?“
Ale to už hovoril veľmi slabučkým hlasom. Na tej strane totiž, kam som obracal svoju tvár, kam prísť som sa triasol od strachu, tam sa mi zjavila čistá hodnota zdržanlivosti, jasná, a predsa nie roztopašne veselá, milo mi kývala, aby som prišiel, aby som neváhal. Vystierala ku mne svoje požehnané dlane, plné prekrásnych príkladov, aby ma objala a prijala do svojho náručia. Tam bolo toľko mládencov a panien; tam mládež každého veku, tam vážne vdovy, tam panny už stareny a vo všetkých tá istá zdržanlivosť, nie neplodná, ale plodná matka radostí nebeských, ktoré vyvierajú z Teba, Pane, akoby jej manžela. Zdržanlivosť sa mi vysmievala prenikavým smiechom, ako by chcela povedať: „Ty nedokážeš to, čo dokázali títo a tieto? Či tí a tie dokázali to sami od seba, a nie s pomocou Pána Boha svojho? Veď mňa im požehnal sám Pán a Boh ich. Čo sa na seba spoliehaš, keď nemáš síl? Hoď sa mu na hruď, neboj sa, on sa ti neuhne, aby si padol! Vrhni sa k nemu s dôverou, zovrie ťa v svojom náručí a uzdraví ťa!“ Červenel som sa od hanby, že som až doteraz načúval šepot všelijakých ničomností a kolísal sa v nerozhodnosti. Zdržanlivosť akoby však opäť šeptala: „Zostaň hluchým proti volaniu tvojich nečistých údov, a ony odumrú. Rozprávajú ti o radostiach, ale tie nie sú také ako zákon Tvojho Pána.“ Taký zápas odohrával sa v mojom srdci, boj mňa samého so mnou samým. “ (Svätý Augustín, Vyznania, VIII., 11).

Boží hlas svedomia hovorí aj každému z nás: Vrhni sa k svojmu Pánovi s dôverou, zovrie ťa vo svojom náručí a uzdraví ťa, aby som mohol byť čistý.“ A tak sa modlime vo svojom vnútri:

Oratio

Pane Ježišu Kriste, ty si v našej dobe opakovane poslal svoju najčistejšiu Matku Máriu, aby nás pozývala k ľútosti nad našimi hriechmi, k očisťovaniu našich myšlienok, slov a skutkov a k pokániu za svet, v ktorom žijeme. Priznávame našu vlastnú hriešnosť a prosíme, aby si očistil nás, naše rodiny a náš národ. Ochraňuj našich biskupov, kňazov a všetkých zasvätených mužov a ženy, aby žili verne v čistote, v súlade so svojim duchovným povolaním. Daruj všetkým duchovným pastierom silu, odvahu a horlivosť, aby učili mládež, že čistota je povinnosťou a zároveň radosťou, aby viedli manželov k vzájomnej vernosti na celý život, aby manželia mali otvorené srdcia pre dar života a aby rástla vzájomná láska manželov. Nech naša Cirkev a náš národ žijú v pravde a láske. Nech si Ty, Pane Ježišu, oslávený spolu s Otcom i Duchom Svätým na veky vekov. Amen.⁵

Contemplatio

Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného.

(Ž 51,12)

__________

¹ Nm 35,30: “Ak niekto usmrtí človeka, tak vraha zabijú len na výpoveď svedkov. Výpoveď jedného svedka však nestačí, aby niekoho odsúdili na smrť.”

² Dt 19,15: Jeden svedok nebude nič platný pri nejakej vine alebo zločine, ktorého sa niekto dopustil; od výpovede dvoch alebo troch svedkov bude závisieť rozhodnutie.”

³ Lv 20,10: Kto bude súložiť s vydatou ženou, s manželkou svojho blížneho, tak cudzoložník ako cudzoložnica musia zomrieť. Dt 22,22-24: Ak bude spať niekto so ženou iného, nech obaja zomrú, tak cudzoložník ako cudzoložnica: odstrániš zlo z Izraela. Ak sa niekto zasnúbi s devou, pannou, a keď ju v meste nájde iný a bude s ňou spať, jedného i druhú privedieš k mestským bránam a budú ukameňovaní; deva preto, že nekričala keď bola v meste, muž zasa preto, že zneuctil ženu svojho blížneho, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu.

⁴ https://cs.wikipedia.org/wiki/Řečík: Řečík (Pistacia), česky též pistácie, je rod dvouděložných rostlin z čeledi ledvinovníkovité (Anacardiaceae). Jsou to opadavé nebo stálezelené dřeviny se střídavými, většinou zpeřenými listy a bezobalnými květy, které jsou opylovány větrem. Plodem je peckovice. Rod zahrnuje 11 druhů. Je rozšířen v Eurasii, Africe i Americe. Ve Středomoří se běžně vyskytuje řečík terebintový a řečík lentišek. Ekonomicky nejvýznamnějším druhem je řečík pistáciový, pěstovaný pro pistácie. Z řečíku lentišku je získávána pryskyřice, známá jako masticha. Některé druhy řečíku mají význam v medicíně nebo jsou v oblastech s teplým a suchým klimatem pěstovány jako okrasné dřeviny.

⁵ Spracované podľa: https://www.lpp.cz/wp-content/uploads/Modlitba-za-cistotu.pdf