Príhovor Mons. Stanislava Zvolenského na konferencii Výzvy novej kultúry [1]

[2]V piatok 24. februára sa v Bratislave pod názvom Výzvy novej kultúry uskutočnila konferencia s medzinárodnou účasťou, na ktorej so svojimi príspevkami z oblasti médií a novej evanjelizácie vystúpili predseda Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky Mons. Claudio Maria Celli, predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie Mons. Rino Fisichella a Mons. Lucio Ruiz, zodpovedný za prevádzku internetových služieb vo Vatikáne. Otvárací príhovor Mons. Stanislava Zvolenského, predsedu KBS, prinášame v plnom znení.

Vaša Excelencia, Mons. Claudio Maria Celli, predseda Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky
Vaša Excelencia, Mario Giordana, apoštolský nuncius na Slovensku,
Vaše Excelencie, otcovia arcibiskupi a biskupi,
Milí bratia kňazi, rehoľníci, ctihodné rehoľné sestry, dámy a páni, vážení hostia!

Je pre mňa veľkou cťou privítať Vás na konferencii „Výzvy novej kultúry“, ktorú organizuje Konferencia biskupov Slovenska v spolupráci so Studio Morandini e Associati. Chcem sa hneď na začiatku poďakovať jej majiteľovi, pánovi Piersante Morandini, ktorého medzi nami srdečne vítam, za ochotu a veľkodušnosť pri organizovaní tejto konferencie. Ďalej chcem privítať: Mons. Claudia Maria Celliho, predsedu Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky a Mons. Lucia Ruiza, ktorý je zodpovedný za prevádzku internetových služieb vo Vatikáne. Popoludní privítame tretieho vzácneho hosťa, Mons. Rina Fisichellu, predsedu Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie.

[3]Téma našej konferencie „výzvy novej kultúry“ otvára tri veľké témy. Na prvom mieste sa pýtame, čo je to kultúra. Na druhom mieste si kladieme otázku, v čom je súčasná kultúra nová a prečo je potrebné sa touto kultúrou zaoberať. Tretí otáznik si kladieme v súvislosti s výzvami, ktoré táto nová kultúra predstavuje. Pre Katolícku cirkev je toto spojenie troch tém o to zaujímavejšie, že stojíme pred úlohou venovať sa novej evanjelizácii, k čomu nás vyzýva aj súčasný Svätý Otec, Benedikt XVI.

Skúmanie významu pojmu kultúry a kultúrnosti nie je v slovenských podmienkach neznáme. Pod kultúrou už dávno nechápeme len jej prejavy zhmotnené do umeleckých diel v oblasti maliarstva či hudby. Kultúra je prostredím, v ktorom žijeme a úzko súvisí s tradíciou. Kultúra zahŕňa spôsob nášho myslenia a konania. Prostredníctvom kultúry sa odovzdáva aj viera i všetky ostatné hodnoty. Ak kultúra súvisí s tradíciou, treba mať na pamäti, že ide o odovzdávanie celého životného štýlu, ktorý je preniknutý určitými hodnotami. Preto je dôležité, aby sa náboženstvo stávalo kultúrou, pevnou súčasťou našich životov. Ak by sme sa zriekli tejto ambície, z náboženstva by časom zostali len jeho vonkajšie prejavy bez vzťahu k hodnotám, ktoré v skutočnosti zastupujú. Nie je to však jednoduché. Zvnútornené náboženstvo ovplyvňuje celého človeka, jeho myslenie i správanie všade tam, kde sa nachádza. Už z toho je zrejmé, že z prirodzenosti človeka vyplýva, že náboženstvo je vec verejná. V tom zmysle, že si nevyhnutné hľadá verejný priestor, v ktorom sa môže realizovať. Táto realizácia sa uskutočňuje nielen prostredníctvom liturgického kultu, ale najmä cez modely správania a aplikáciu morálnych noriem. Katolícky svetonáhľad ponúka spoločnosti takú etiku vzťahov s odkazom na transcendentno, ktorá jej umožňuje rozvíjať sa smerom k integrálnemu rozvoju človeka i celej spoločnosti. Integrálny rozvoj odmieta akékoľvek jednostrannosti a vníma duchovný rozmer každej osoby. I dnes platí, že tieto vlastnosti robia z Katolíckej cirkvi subjekt schopný ponúkať spoločnosti nové impulzy pre jej rozvoj. Katolicizmus vo svojej podstate je nositeľom takej kultúrnosti, ktorá vidí človeka v jeho integrite a kriticky odmieta všetko, čo ju z pohľadu jeho konečného cieľa ničí.

Keď hovoríme o „novej kultúre“, treba uznať, že Slovensko prešlo za posledných dvadsať rokov veľkými spoločenskými, kultúrnymi a politickými zmenami. Kým ešte pred dvadsiatimi dvoma rokmi sme budovali socializmus, dnes máme parlamentnú demokraciu a trhové hospodárstvo. Všetci sme mali a stále nosíme v srdciach veľkú túžbu po spoločnosti, ktorá bude usporiadaná a charakteristická nielen fungujúcim systémom, ale aj dobrými medziľudskými vzťahmi a vysokým stupňom spoločenskej dôvery. O roku 1989 sa niekedy hovorí ako o symbolickom konci 20. storočia, ktorý bol poznačený toľkým utrpením a zápasom dvoch ideologických blokov. Zdá sa, že ten pomyselný piedestál, na ktorom dovtedy trónili symboly päťcípej hviezdy, kosáka s kladivom, zostal uprázdnený. Niektorí snáď vedú zápas o to, čo na ňom bude. Niekedy sa však zdá, že väčšina okolo toho piedestálu len prechádza bez akéhokoľvek záujmu o to, čo na ňom stojí. Z letargie nás prebúdzajú len výnimočné situácie: frustrácia alebo kríza.

Po nežnej revolúcii sme si chvíľu mysleli, že sa dokážeme mentálne vrátiť pred rok 1948 a pokračovať v budovaní spoločnosti, ktorá by stála na základoch sociálnej náuky Cirkvi. Bola to však len ilúzia. Od vtedy sa totiž zmenilo príliš veľa. Všetky tie zmeny sme si len postupne uvedomovali v deväťdesiatych rokoch. V západnej Európe vznikla nová, sekulárna kultúra, ktorá sa vyznačovala aj postupným náboženským úpadkom. Vždy jestvovali, jestvujú i budú jestvovať názory, že náboženstvo nemá byť súčasťou verejného priestoru. Možno je to paradox, ale v tomto nachádzame súlad medzi komunizmom a radikálnym liberalizmom. Komunisti sa usilovali náboženstvo vytesniť do kostolov a obmedziť na hodiny náboženstva. I dnes niektorí tvrdia, že Cirkev nemá právo vyjadrovať sa k veciam verejným a ak tak robí, údajne zasahuje do verejného diskurzu neprimeraným spôsobom. I toto patrí k novosti našej postmodernej kultúry. Uvedomme si, že naša spoločnosť je kvôli rastúcemu individualizmu veľmi zraniteľná. Pritom dokáže prežiť len vďaka nepísaným normám a vzťahom, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu prostredníctvom životného štýlu ako súčasť našej kultúry. Skúsenosti posledných desaťročí naznačujú, že sekulárna spoločnosť, ktorá vytesňuje náboženstvo, nedokázala vygenerovať také hodnoty, ktoré by ju urobili kultúrnejšou, ľudskejšou, a teda lepšou. Ináč povedané: náhrada za kresťanstvo sa nenašla. Jedným dychom treba dodať, že Katolícka cirkev si váži laický štát a oceňuje rovnováhu a nezávislosť, ktorá na Slovensku medzi štátom a cirkvami jestvuje.

[4]Pohľad na našu západnú kultúru, ktorej sme súčasťou, nás však nenapĺňa radosťou. Negatívnych trendov je príliš veľa: rozvrat rodín, systematické útoky proti životu a manželstvu, rastúca nezodpovednosť niektorých politikov a ekonómov pri vytváraní nových dlhov, korupcia, daňové podvody; zlé sociálne systémy, ktoré nemotivujú k práci a demotivujú zamestnaných. A dalo by sa ešte pokračovať. Všetky tieto trendy majú jedno spoločné: sú ovocím našej dekadentnej kultúry, ktorú sme si vybudovali. Ak platí, že spôsob nášho myslenia ovplyvňuje naše konanie a naopak; potom to znamená, že kľúčom k obratu je zmena mentality a návrat k tradičným, v našich podmienkach kresťanským, a odvažujem sa povedať, aj katolíckym hodnotám. Svätý Otec Benedikt XVI. vo svojom príhovore k zástupcom ľudových strán v roku 2009 hovoril o hodnotách, o ktorých sa nevyjednáva: ochrana života od počatia po prirodzenú smrť; ochrana manželstva ako zväzku muža a ženy, ochrana svedomia a právo rodičov na výchovu svojich detí. Môžeme povedať, že postoj k týmto otázkam je dnes lakmusovým papierikom našej katolicity a zároveň odrazovým mostíkom pre budovanie novej kultúry.

Keď chceme odpovedať na výzvy našej doby a zároveň uvažujeme o novej evanjelizácii, ktorá povedie k novej kultúre, s dôverou sa obraciame do minulosti na príklady hodné nasledovania. Za pár mesiacov začneme sláviť cyrilometodské jubileum. Naši vierozvestovia, sv. Cyril a Metod, boli našimi evanjelizátormi. Priniesli Božieho slovo, ktoré bolo ich kultúrou. Títo autentickí svedkovia Kristovho evanjelia dokázali pritiahnuť našich predkov a vychovať nasledovníkov, vďaka ktorým sa viera v našich krajinách až dodnes zachovala. Sv. Cyril a Metod prišli ohlasovať evanjelium na Veľkú Moravu v konkrétnom čase a v konkrétnych historických a kultúrnych súvislostiach. Ich ohlasovanie by bolo neúčinné, keby ich nebrali do úvahy. Je to výzva dobre rozumieť našim vlastným časom a vidieť v nich nielen dôvod na frustráciu, ale aj príležitosti k pozitívnym zmenám. Nová evanjelizácia, ktorá sa v Katolíckej cirkvi stáva v tomto roku témou číslo jedna – a pod jej zorným uhlom vnímame aj našu konferenciu – je behom na dlhé trate. A hoci to znie akokoľvek zvláštne, nie je len náboženskou záležitosťou. Nová evanjelizácia je totiž v skutočnosti úsilím o návrat k prirodzenému Božiemu zákonu, ktorý je vpísaný do každého srdca a život podľa neho je cestou k Ježišovi Kristovi, jedinému Vykupiteľovi celého ľudstva. Nová evanjelizácia je snahou o návrat k hodnotám, ktoré urobia spoločnosť ľudskejšou.

Ak sa teda pýtame na výzvy novej kultúry pre Katolícku cirkev na Slovensku, v skutočnosti si kladieme otázku, kde sa chceme o desať či dvadsať rokov spoločne nachádzať. A to už nie je otázka adresovaná len katolíkom, ale všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí v Slovenskej republike žijú. Chceme žiť v spoločnosti, ktorá bude cítiť bázeň nad tým, čo ju presahuje. Chceme žiť s ľuďmi, ktorí budú mať nielen slobodu, ale aj odvahu hľadať pravdu a žiť podľa nej. Sloboda je dôležitá, ale bez primátu pravdy sa rýchlo môže premeniť len v karikatúru. Veľmi si želám, aby sa na Slovensku vrátila úcta k tradičným hodnotám: k ochrane života a jeho dôstojnosti, k ochrane rodiny a manželstva. Všetci si želáme, aby naše rodiny mohli viesť v tejto krajine dôstojný a plnohodnotný život. Toto všetko však nemôže zostať len pri deklarácii. Spoločne podniknime kroky vo všetkých oblastiach spoločenského života, aby sme žili ľudskejšie a dôstojnejšie, mali bližšie k Bohu i k sebe navzájom.

Som hlboko presvedčený, že Katolícka cirkev dokáže ponúknuť nové impulzy pre rozvoj našej spoločnosti. V tejto chvíli je tým impulzom presvedčenie, že naša spoločnosť bude viac ľudskejšou, ak sa otvorí Kristovmu evanjeliu. Lebo kde je evanjelium, tam je aj skutočná kultúra. A kde je takáto kultúra, tam sa nemusíme báť o budúcnosť; v takejto kultúre sa nemusíme báť jeden druhého. Práve naopak. Kultúra preniknutá evanjeliom sa stane bohatým prameňom opravdivých ľudských hodnôt, ktoré prinesú nádej a umožnia našej spoločnosti rozvíjať sa.

Vaše Excelencie, vážení hostia, bratia a sestry, ďakujem Vám, že ste prijali pozvanie zúčastniť sa na tejto konferencii. Vážim si prítomnosť každého jedného z Vás. Spoločne s našimi vzácnymi hosťami hľadajme a premýšľajme o výzvach novej kultúry. Nech myšlienky, ktoré tu zaznejú, prinesú bohaté duchovné ovocie v našej spoločnosti, farnostiach a spoločenstvách.

Ďakujem Vám za pozornosť.

__________
Foto: Peter Zimen, TK KBS

Ďalšie fotografie z konferencie je možné nájsť vo fotobanke TK KBS [5].

Spravodajstvo z konferencie prináša TK KBS na svojich stránkach [6].